Psí kouč Juraj Ferko: S prehľadom zvláda Neposlušných

Každý majiteľ domáceho zvieratka sa občas dostane do situácie, keď si nevie rady. O tom, že v tom nie je sám sa môže presvedčiť pri televíznej obrazovke, kde psí kouč Juraj Ferko pomáha so správaním psíkov v relácii Neposlušní. Ako sa stal zvieracím koučom, čo vlastne robí a čo sa deje za kamerou prezradil pre Nový Čas Nedeľa.

Všetky zvieratá žijúce s ľuďmi potrebujú určitú formu výcviku, aby sa vedeli vhodne správať v prostredí, v ktorom sa pohybujú. Potvrdzuje to aj psí kouč Juraj Ferko. Mnohých však možno prekvapí svojím vyjadrením, že v podstate netrénuje zvieratá, ale, naopak, učí rodinu zvieratka, aby vedela so svojim miláčikom robiť presne to, čo potrebuje.

Keď to nefunguje

„V podstate som učiteľ ľudí, ale učím ich, akým spôsobom dokážu ovplyvňovať správanie svojho zvieratka,“ objasňuje. Cesta, ktorú pre to potreboval ako zvierací kouč prejsť, však nebola ani krátka, ani jednoduchá. „Začínal som tréningom zvierat, hlavne psíkov. Zobral som si psíka, pokojne aj na pár týždňov, učil som ho mnohé veci a potom sa vrátil späť do rodiny.“ Tento klasický spôsob tréningu však časom prestal fungovať. Hoci psík niekoľko týždňov dokázal z tréningu ťažiť, rodina s ním neprešla procesom učenia, a tak sa nevedeli prispôsobiť novovzniknutým situáciám.

To bol jeden z dôvodov, pre ktoré sa z trénera psov stal kouč s úplne odlišným prístupom, pomocou ktorého dokáže obohatiť každý vzťah majiteľa a jeho miláčika. „Začal som  pracovať na tom, že po príchode do rodiny  učím ľudí, akým spôsobom dokážu upraviť správanie psíka, ako ho naučiť jednotlivé povely, zmeniť nežiaduce správanie, akým spôsobom psa prispôsobiť svojmu životnému štýlu,“ vysvetľuje a hneď pridáva zoznam netypických klientov. „Trénoval som psov, ktorí boli závozníci v kamióne, psa, ktorý chodí hrávať golf s majiteľom, množstvo psov, ktoré chodia na obedy, na kávu do nákupných centier a vždy je mojou úlohou nájsť správne techniky, ktoré budú v danej rodine prijateľné, ktoré dokážu efektívne fungovať, v horizonte relatívne krátkeho času presvedčiť psa, aby robil to, čo chceme, aby robil.“

Dobrá investícia

Majstrom koučom sa však nikto len tak nenarodí, preto aj Juraj Ferko opiera svoju prácu o množstvo školení, seminárov i prednášok a, samozrejme, veľa praxe s najrôznejšími, neraz exotickými zvieratami.

Po tom, čo si odskúšal trénovanie vlastného psíka na klasickom cvičisku, prišiel hlbší záujem o štúdium celej problematiky. S podporou rodičov získal vzdelanie na známej rakúskej akadémii, ktorá sa venuje dogkoučingu. Pracuje metódou low stress handlingu, teda učí koučov, ako pristupovať ku psíkom bez toho, aby ich to stresovalo. Prešiel celým spektrom kynologických seminárov, školení a prednášok, ktoré neboli len z oblasti výcviku mestských psov, učil sa pracovať s obranárskymi psami, športovými psami, rôzne formy poľovnej a policajnej kynológie. K tomu musel pridať aj ďalšie vzdelanie z oblasti veterinárneho lekárstva či etológie zvierat.

„Zažil som rôzne stáže, počas ktorých som trénoval aj veľmi bizarné zvieratá ako dikobraz, divé prasa, uškatec i slon, čiže vyskúšal som si veľké množstvo vecí a každý ďalší impulz, ktorý prišiel do mojich skúseností alebo vedomostí, ma robí v konečnom dôsledku lepším koučom pre rodiny so psami.“

Bez chýb

Prax ho naučila aj to, že každé zviera reaguje trochu inak. „Pes je úžasný, lebo všetko odpustí,“ cituje svojho mentora z Prahy Františka Šustu, ktorý je trénerom divokých zvierat. A hneď pokračuje. „Akonáhle pri koučingu spravím malú chybu, pes mi to odpustí a dá mi možnosť to napraviť. Divoké zviera to neodpustí. Trénoval som v pražskej zoo lamu Sanča. Potreboval som zahrkať hrkálkou, on sa jej dotkol nosom a za to som potreboval kliknúť klikrom a dať mu kúsok jedla. Mne sa však na prste otočil kliker, netrafil som, nedokázal som kliknúť a on okamžite vyskočil dopredu, chcel ma prednými kopytami udupať, že som nesplnil prísľub, ktorý som mu v tom nácviku dal. Toto ma naučilo byť mimoriadne dôsledný a robiť minimum chýb v komunikácii.“

Nejeden majiteľ malého zvieratka si však oprávnene položí otázku, či musí byť každé domáce zviera nejako trénované alebo koučované. Vo všeobecnosti sa dá trénovať akékoľvek zviera a aj malé zvieratká sa oplatí naučiť užitočné základy, vysvetľuje kouč.

Na veľkosti nezáleží

„Akonáhle už mám napríklad zajačika, aj ja mám jedného doma, tak je veľmi cenné mať aspoň ľahký tréning. Ten tréning ani nemusí spočívať v tom, že trénujem zvieratko nejaké povely, ale môže napríklad spočívať v tom, že viem, že čas od času potrebujem ostrihať pazúre, skontrolovať zúbky, vyčistiť jeho priestor a toto je niečo, na čo zvyknú ľudia zabúdať, najmä keď majú doma mláďa. Z toho potom vie pekne vyjsť nevhodné správanie, keď zajac zrazu začne hrýzť alebo uteká. Je to teda skôr taká forma výchovy, ani nie výcviku, kedy od malého mláďaťa začínam pracovať na tom, že mu chytám labky, snažím sa pilníčkom brúsiť pazúriky a k tomu dám nejakú maškrtu, keď to vydrží. Tiež ho beriem jemne a opatrne na ruky, ale často, aby si zvykol, že je na rukách, vyskladám cestu z pamlskov, aby sa naučil ísť jedným smerom,“ pridáva dobré rady.

Domáci miláčik, ktorý si osvojí vhodné zvyky, zvláda každodennú starostlivosť omnoho lepšie. Ak majiteľ reaguje na komunikáciu zvieratka empaticky, vychová zviera, ktoré je psychicky odolné a zvládne cestu k veterinárovi či kúpanie bez veľkého rozruchu.

Veselo na pľaci

Ako kouč sa stretáva s mnohými chybami, no už sa pre ne za hlavu nechytá. „Ja som, naopak, “goal oriented“, takže vždy sa snažím pochopiť, aký je cieľ v danej rodine s daným psom a vždy sa snažím hľadať cestu nezávisle od toho, aká bola cesta predtým, to znamená, že je v podstate jedno, či som dlhoročný chovateľ, či som úplný začiatočník, vždy sa môže vyvinúť situácia, keď si neviem rady alebo možno aj viem, len si neviem vybrať niektorú z možností. A tu je vždy dôležitý pohľad zvonka,“ potvrdzuje s tým, že koučing dostávajú viac majitelia ako zvieratá. To je zároveň aj poslaním relácie Neposlušní.

Z jej nakrúcania má nepreberné množstvo zážitkov. „Navštívili sme jazvečíka Maxa. To bola  neriadená strela a jeho majiteľ bol úplne zúfalý, pritom chlap ako hora. To bol pre mňa úplný zázrak. My sme tomuto psíkovi vysvetlili povel fuj, aby odignoroval nejaký kúsok jedla a ten pes sa to naučil za dve minúty priamo pred kamerou, to som v živote nevidel. Bolo to niečo neuveriteľné!“ spomína na najčerstvejšiu príhodu.

Pitbul na povel

„Potom sú príhody v ďalších epizódach, kde zažijeme psov, ktorí pohrýzli aj mňa, zažili sme psov s extrémne zvláštnou históriou, ale mali sme aj malinké šteniatko, ktoré prišlo do domácnosti, kde je ďalší dospelý pes a boli sme s kamerou pri tom, ako sa tento prvý kontakt uskutočnil. To bola nádhera. To sú zážitky, ktoré zbieram počas relácie,“ pridáva známa tvár z televíznej obrazovky.

„Potom sú aj vtipné situácie, napríklad v minulosti sme pracovali s obrovskými psami, celý štáb sa ich bál a nebol ochotný vstúpiť k psovi na pozemok. Vymýšľali sme, ako to vlastne natočíme.“ Vyskytnú sa ale aj prípady, keď psík trpí zvláštnym strachom, napríklad z notifikácií v mobile alebo rodinka s veľkými pitbulmi, ktoré poslúchajú na slovo jediného člena domácnosti – dvojročné batoľa.

S dobrou radou

Pre všetkých chovateľov má však šikovnú radu. „Ja by som ľuďom odporučil, nech si dávajú pozor na to, aby neposlúchali svojich psov. Lebo v drvivej väčšine rodín, do ktorých prídem, vidím, že pes príde, ňufákom “ďubne“ do ruky a majiteľ ho pohladká, hrabne labkou, dostane maškrtu, zakňučí pred chladničkou, chladnička sa otvorí a dostane kúsok šunky, alebo začne štekať pri dverách na terasu a ľudia robia svojmu psovi vrátnika. Toto sú situácie, ktoré spôsobujú to, že potom musím do rodiny prísť a pomáhať im, lebo je to častokrát veľmi neželané správanie,“ pripomína.

„Samozrejme, budem veľmi rád, keď sa ľudia pozrú na našu reláciu, kde máme množstvo zaujímavých problémov, ktoré musí rodina v rámci 21-dňovej výzvy zvládnuť. Stojí a padá to na nich. Ja im len dávam návod a zatiaľ, musím si zaklopať, máme veľmi šikovné rodiny,“ chváli dvojnohých i štvornohých účinkujúcich.

Zdroj foto: ajf