4V roku 1996 jeden malý chlapec, mal vtedy osem rokov, sledoval pred televíznou obrazovkou športový triumf Michala Martikána na olympijských hrách v Atlante, ktorý tam vtedy vo vodnom slalome vybojoval prvé slovenské zlato. Malý chlapec, ktorý na diaľku sledoval Martikánov úspech, si povedal, že jedného dňa sa to podarí aj jemu. A stalo sa tak o dvadsať rokov v Rio de Janeiro. Slovenský reprezentant vo vodnom slalome Matej Beňuš vtedy vo svojej olympijskej premiére vybojoval striebornú medailu.
Ako sa vlastne začala vaša športová kariéra? Okrem toho, že ste ako dieťa obdivovali úspech Michala Martikána.
Obaja moji rodičia boli športovci, otec päťbojár a mama reprezentantka Československa vo vodnom slalome. Potom bola trénerka a vyrastal som prakticky v lodenici. Rodičia ma už ako bábätko brali na rôzne splavy, takže som zo začiatku nemal veľmi na výber. (úsmev)
Bola vaša športová cesta od začiatku jasná, nepoškuľovali ste po inom športe?
Najprv som nechcel, ale potom ma tá voda chytila! Nie vždy to bolo jednoduché, nie vždy sa mi chcelo, ale makal som. A po škole sme išli rovno do lodenice, takže ako som už spomenul, nakoniec som nemal na výber. So športom som začal, keď som mal asi 11 na rýchlostnej kanoistike, ale potom som sa preorientoval na slalom. A prvé tri roky som medzi žiakmi jazdil dve kategórie: kanoe aj kajak
Zlom vo vašej kariére nastal v roku 2004. Vtedy ste sa stali juniorským vicemajstrom sveta a majstrom Európy a začalo sa hovoriť, že jedného dňa nahradíte Michala Martikána. Vo svetovej špičke ste už pätnásť rokov. Je jasné, že týmto športom žijete, ale ako by ste preň nadchli aj iných?
Je to nádherný šport, nevyspytateľný. Nebojujeme proti súperovi na druhej strane ihriska, ale bojujeme so svojou hlavou a hlavne sa snažíme čo najviac spolupracovať s vodou. Takže veľmi často je celá moja jazda improvizácia a musím rýchlo reagovať na aktuálnu situáciu a meniacu sa vodu. Milujem na tom to, že to nie je monotónny šport a každý prejazd vo valci je iný.
Ste strieborný medailista z olympiády v roku 2016, v Paríži to bude už vaša tretia olympiáda. Aké máte očakávania, ambície?
Celá príprava bola taká, ako sme si predstavovali. A, samozrejme, ambície sú najvyššie. A zároveň viem, že všetci odo mňa očakávajú dobrý výsledok. Ale som skúsený a ten tlak mi nerobí problém. A očakávania sú najvyššie. (úsmev). Určite idem na medailu, v aktuálnej forme bude pre mňa všetko iné sklamanie.
Aká je vaša príprava pred olympiádou? Čo všetko obnáša?
Ja to volám celoživotné sústredenie a do toho riešime rozvoz detí, škola, škôlka a rozvoz na tréningy na hokej, ktorý hrajú všetci traja synovia. Aj ten najmenší už pomaly začal. Inak všetko podriaďujem príprave na olympijské hry. Mám dva- tri tréningy každý deň, správne stravovanie a kvalitný spánok. Aj keď by som si vedel predstaviť, že by som spal dlhšie, ale musím voziť deti do školy. (úsmev.)
