Slováci a neznesiteľné letné horúčavy: Našli sme vinníka, za všetko môže klimatická kríza!

Keď v roku 1982 spievala Marika Gombitová o tom, aké nepríjemné horúčavy trápia zamilovaných ľudí, tak čísla na teplomere boli ešte diametrálne odlišné od tých dnešných. „30 stupňov v tieni, preplnené pláže…“ Ak by sme dnes mali takúto teplotu, tak už nad tým len mávneme rukou. Počas tohto leta sa totiž na Slovensku trápime s oveľa vyššími teplotami a zdá sa, že sa tak skoro ešte neskončia. Hrozí nám klimatická katastrofa? A ako sa vôbec môžeme voči výčinom počasia brániť?

Už niekoľko týždňov nielen Slovensko, ale aj Európu trápia horúčavy. Atény, Rím a Istanbul zatvárajú pamätihodnosti a odháňajú turistov do klimatizovaných priestorov. Niet sa čomu čudovať, teplota vzduchu tam vystúpila až k 40-tim stupňom Celzia. My sme zatiaľ síce takéto vysoké číslo na teplomere nezaznamenali, ale čo nie je, ešte stále môže byť. Podľa predpovede meteorológov totiž môže byť toto leto aj naďalej poriadne horúce.

„Dĺžka trvania série tropických dní a nocí na Slovensku už atakuje historické rekordy, na krajnom juhovýchode už môžeme hovoriť, že na jednotlivých staniciach boli rekordy počtu tropických dní v júli prekonané. Prekonané boli aj niektoré denné maximá teploty vzduchu, avšak absolútne najvyšší rekord maximálnej dennej teploty vzduchu z 20. júla v roku 2007 v Hurbanove (40,3 °C) doposiaľ nebol prekonaný,“ povedala pre Nový Čas Nedeľa klimatologička Katarína Mikulová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

„Podľa služby Copernicus Climate Change Service (C3S) bol mesiac jún trinásty mesiac po sebe idúcich mesiacov, ktorý sa umiestnil ako najhorúcejší globálne zaznamenaný zodpovedajúci mesiac v histórii meraní a júl, zdá sa, že bude v tejto sérii pokračovať. Tieto globálne vyššie teploty vzduchu sú priamym následkom vyššej koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére,“ dodala ešte odborníčka na klímu.

Prvá pomoc pri horúčavách

Ako sa brániť a čo robiť, aby nás takéto teploty neohrozili na zdraví, sme zisťovali u MUDr. Martina Izakoviča, klinického lídra internej medicíny – hospitalistiky v nemocnici Bory, ktorý odporúča: „vyhnúť sa priamemu slnku a pobytu vonku cez najhorúcejšiu časť dňa, teda približne medzi 10. a 16. hod. Pomôcť môže aj nosenie ľahkého, svetlého a priedušného odevu.“

Odborník pripomína, že rozhodne nesmieme podceniť ani pokrývku hlavy. „Domácnosť by sme mali vetrať ráno a neskôr večer, keď sa aspoň trochu ochladí. To platí aj o cestovaní v aute a hromadnej doprave, pokiaľ nie je vybavená klimatizáciou. Počas dňa môže k ochladeniu pomôcť kúpanie a sprchovanie sa v chladnej vode, keď sa neutriete do sucha,“ dodal ešte pre Nový čas Nedeľa MUDr. Martin Izakovič.

Čo sa to deje s počasím?

Zisťovali sme, aké počasie nás čaká do konca tohto leta, ale Jana Čerbová, meteorologička zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, nám povedala, že ona a jej kolegovia dokážu počasie predpovedať s presnosťou na sedem až desať dní. „Mesačná predpoveď hovorí skôr, či to bude podnormálny alebo nadnormálny mesiac.“

Podľa predbežných odhadov odborníkov to ale vyzerá tak, že toto leto sa môže priblížiť k číslam z mimoriadne teplých rokov 2015 a 2021. A to nie je všetko. Každý z nás doslova na vlastnej koži zažíva, aké nepríjemné sú horúčavy, dusno a aký strach vedia nahnať aj silné, ničivé búrky, ktoré sa po teplých dňoch náhle objavia. A tieto dva elementy – teplo a búrky vedia narobiť poriadnu šarapatu.

Upozorňuje na to aj samotný Slovenský hydrometeorologický ústav. „Prejavy a dosahy klimatickej zmeny, resp. globálneho otepľovania, sa dosť zásadne stihli prejaviť už aj na Slovensku,“ potvrdzujú odborníci to, čo sme si už všetci všimli. „Veľmi výrazný vzostup teploty vzduchu je v jednotlivých regiónoch sprevádzaný rýchlymi zmenami ďalších klimatických prvkov, predovšetkým zmeny režimu zrážok a nárastom ich extrémnosti.“ Je teda jasné, že aj nás pod Tatrami dobehla klimatická zmena.

Problémy na planéte

Za ostatných 150 rokov sa globálny priemer teploty vzduchu zvýšil o 1,1 °C, pričom otepľovanie sa výrazne prejavilo najmä po roku 1985. Hladina svetových oceánov vzrástla o takmer 30 cm, došlo k zásadnému ústupu morského zaľadnenia v Arktíde, ústupu horských ľadovcov v Alpách, Andách či Himalájach, zmenila sa frekvencia a amplitúda extrémov teploty a zrážok a taktiež došlo k posunu klimatických zón bližšie k zemským pólom,“ opisujú slovenskí hydrometeorológovia s tým, že „zmena klímy patrí spolu s veľmi rýchlym rastom svetovej populácie, rastom chudoby, znečisťovaním a degradáciou životného prostredia, ako aj potravinovou či energetickou bezpečnosťou ku kľúčovým výzvam 21. storočia“.

Sme ochotní sa zmeniť?

Dobrou správou je, že Slováci sú v tejto oblasti pomerne uvedomelí. Podľa údajov z prieskumu, ktoré publikoval Euractiv, portál monitorujúci dianie v Európskej únii, až 66 percent Slovákov vo svojom každodennom živote podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy. A 67,8 percenta Slovákov je dokonca ochotných dať jedno percento svojich príjmov na boj proti klimatickej kríze.

Nuž, zdá sa, že onedlho môžeme dokázať aj v praxi, ako vážne to s klímou myslíme, pretože na Slovensku pribúdajú prírodné katastrofy a všetky majú spoločného menovateľa – klimatickú krízu.

Nenávratné škody

Spomeňme len nedávnu smršť na festivale Pohoda, kde sa pre strašnú búrku a zrútený stan zranilo 29 ľudí. Alebo predtým tragédiu v Monkovej doline, kde bahenná lavína strhla kamene, stromy a pripravila o život dve ženy. A nikdy zrejme nezabudneme ani na zatiaľ najhoršiu katastrofu, ktorá postihla naše veľhory v roku 2004, keď ničivý vietor zasiahol Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Hornú Oravu, Horehronie, Slovenský raj a Kysuce.

O život prišli dvaja ľudia, pričom výška závalov na tatranských cestách dosahovala až šesť metrov a na Lomnickom štíte dosahovala rýchlosť vetra vyše 170 kilometrov za hodinu. Táto katastrofa navždy zmenila tvár Tatier a už nikdy nebudú ako predtým.

Čo musíme zmeniť?

Boj proti klimatickej zmene si vyžaduje sériu opatrení ako pre jednotlivca, tak aj pre celú spoločnosť. Je však pár vecí, s ktorými môžeme začať hoci aj hneď. Používajme energeticky úsporné spotrebiče, vypínajme svetlá a elektroniku, keď ich nepotrebujeme. Zdieľajme auto so susedmi alebo s rodinou, znížme spotrebu červeného mäsa, jedzme viac zeleniny a ovocia a najmä: recyklujme a kompostujme. Ak je to možné, investujme do solárnych panelov. To je na začiatok asi to najmenej, čo každý z nás môže urobiť.

Zodpovednosť je ale aj na politikoch a samospráve. Podpora zelených projektov na obnovu a ochranu prírody, výsadba stromov, čistenie riek, zníženie emisií, podpora obnoviteľných zdrojov energie a ochrana prírodných rezervácií – každý z nás môže prispieť k boju proti klimatickej zmene.

Lekár radí: Pozor na silné slnko

MUDr. Martin Izakovič, klinický líder internej medicíny – hospitalistiky v nemocnici Bory.

Aká je najúčinnejšia liečba pacientov, ktorí sú dehydrovaní alebo s úpalom?

Rehydratácia a chladenie. Väčšinou vieme tieto problémy vyriešiť aj doma pitím dostatočného množstva tekutín, chladným obkladom krku či hlavy a pobytom v tieni alebo v klimatizovanom priestore. Niekedy je však potrebná aj hospitalizácia na podanie tekutiny intravenózne. Našťastie sa dajú tieto problémy vyriešiť pomerne rýchlo, ale niekedy môžu viesť aj k vážnym komplikáciám.

Čo odporúčate ľuďom robiť/nerobiť, keď je vonku tak horúco ako v týchto dňoch?

Malé deti, starší a chorí ľudia by sa mali šetriť a vykonávať ťažšie aktivity hlavne skoro ráno a neskoro večer. Zdravý mladý človek môže normálne fungovať, dokonca aj športovať, samozrejme, s rozumom a adekvátnou hydratáciou.

Zhrozený pápež

Už aj hlava katolíckej cirkvi pápež František sa pred dvoma mesiacmi verejne vyjadril ku klimatickej kríze a neskrýval znepokojenie nad stavom našej planéty. Upozornil na nezodpovedný životný štýl mnohých občanov a uviedol, že „pre neochotu spoločnosti prijať adekvátne opatrenia na ochranu proti klimatickým zmenám sa svet, v ktorom žijeme, rúca.“

Najhoršie prírodné katastrofy na Slovensku od roku 1985

Už sme spomenuli, že približne od roku 1985 sa situácia s klímou nielen na Slovensku výrazne zhoršila a tu je prehľad toho, akým spôsobom to malo dosah na naše životné prostredie. Tieto udalosti zároveň ukazujú, aké rôznorodé a ničivé môžu byť prírodné katastrofy.

Snehová kalamita (1987)

Extrémny sneh spôsobil rozsiahle problémy s dopravou a zásobovaním. Výška snehu dosahovala v niektorých oblastiach až 1 meter, čo výrazne komplikovalo každodenný život obyvateľov.

Povodne na východnom Slovensku (1998)

Tieto povodne boli jednou z najtragickejších prírodných katastrof v histórii Slovenska a spôsobili značné škody na infraštruktúre a majetku. Vodný živel si vyžiadal 50 ľudských životov. Povodňou bolo postihnutých viac ako 10-tisíc obyvateľov.

Povodne v Bratislave (2002)

Bratislavu a okolie zasiahli veľké povodne spôsobené silnými dažďami a zvýšenou hladinou Dunaja. Tisícky ľudí museli evakuovať.

Veterná smršť v Tatrách (2004)

Veterná smršť, ktorá zasiahla Vysoké Tatry 19. novembra 2004, je jednou z najničivejších prírodných katastrof v histórii Slovenska. V dôsledku silného vetra, ktorý dosahoval rýchlosť až 170 km/h, bolo zničených približne 12 000 hektárov lesa.

Festival Pohoda (2009)

Silná búrka na Pohode pripravila o život dvoch ľudí. Pre silný vietor vtedy spadol na návštevníkov jeden zo stanov. Desiatky ľudí utrpeli zranenia.

Povodne na celom Slovensku (2010)

V niektorých oblastiach hladina vody dosahovala rekordné úrovne, čo malo za následok evakuáciu obyvateľstva a značné materiálne škody.

Zemetrasenie v Komárne (2011)

Zemetrasenie malo magnitúdu 4,2, a hoci nebolo veľmi silné v porovnaní s inými svetovými zemetraseniami, spôsobilo škody na budovách a infraštruktúre.

Veterná smršť v Nízkych Tatrách (2014)

Vietor s rýchlosťou až 150 km/h zničil tisíce hektárov lesa a spôsobil veľké problémy v lesnom hospodárstve.

Supercela na východe Slovenska (2017)

Prekvapila obyvateľov Strážskeho a okolia mimoriadne veľkými krúpami, ktoré mali priemer až päť centimetrov.

Zemetrasenie pri Humennom (2023)

Epicentrum bolo severovýchodne od obce Ďapalovce (okres Vranov nad Topľou), ohnisko v hĺbke cca 4 – 18 km. Podľa analýz mala lokálna magnitúda hodnotu 4,9. Na území Prešovského kraja bola vyhlásená mimoriadna situácia.

Festival Pohoda (2024)

Festivalom Pohoda sa v začiatkom júla prehnala silná búrka, ktorá spôsobila pád stanu. Na mieste zasahovali záchranné zložky, ošetrili 29 ľudí.

Tragédia v Monkovej doline (2024)

Silný dážď a krúpy narušili v polovici júla svah nad chodníkom, ktorý vedie z obce Ždiar do Širokého sedla. Chodník ostal zasypaný bahnom, kameňmi a strhnutými stromami. Zosuv zasiahol aj prístrešok, v ktorom sa v tom čase nachádzalo 16 ľudí. O život v dôsledku lavíny, ktorá sa sformovala z bahna a kameňov, prišli dve ženy.

Zdroj foto: pixabay, wikipedia