Slovák Martin Pročka odhaľuje krásy Islandu: Už ste navštívili ostrov ľadu a ohňa?

Ak sa vám nepáči toto počasie, počkajte pár minút, príde iné. Toto by vám zrejme povedali miestni obyvatelia, keby ste na Islande dvíhali obočie nad jeho vrtochmi. Nie je to však jediná zaujímavosť, ktorá sa spája s ostrovom ľadu a ohňa. Všetko o živote v tejto zaujímavej krajine nám povedal cestovateľ a „islandofil“ Martin Pročka (44).

Podmienky života na Islande, plného gejzírov a fjordov, sú drsné. A predsa sa nájdu ľudia, ktorí sa na to dajú. Čím dokáže Island tak očariť každého návštevníka? „Paradoxne ostrov nebol takýto vždy. Dokonca by ste tu márne hľadali aj fjordy a ostré stolové hory. Pred 12 miliónmi rokov bol bohatý svojou vegetáciou. Rástli tu sekvoje, magnólie, paorechy a borovicové lesy. Mal podnebie, aké poznáme z okolia Čierneho mora. Dnes by sme vtedajší ostrov nespoznali,“ povedal nám Martin Pročka s tým, že prvú pomyselnú facku „schytal“ počas veľkého zaľadnenia, keď ostrov pokryl ľadovec veľkosti Francúzska a ľad spolu s erupciami pod ľadom Island vytvarovali.

Ľudská aktivita počas osídľovania potom ostrov už len vyformovala do dnešnej podoby. „Island je taký inkubátor toho, ako mohla vyzerať naša planéta vo svojej mladosti a ako môže vyzerať v blízkej budúcnosti, ak ju neprestaneme ničiť. Ostrov mal v časoch, keď tam prišiel človek, viac zalesnenia, ako máme my dnes, a zredukoval sa už ani nie na dve percentá,“ povzdychol si cestovateľ a spisovateľ.

Ostrov očarí každého

Môžeme teda povedať, že Island návštevníkov očarí tým, čo pre domácich predstavuje dlhodobý problém. Šíre pláne, hory bez stromov a „mesačná krajina“ plná vodopádov. A takto si svojou krásou k sebe pripútal aj dnes už „islandofila“ Martina. „Keď som tu bol po prvýkrát, tak som na Island pozeral ako fotograf – krajinkár. Sú tu neuveriteľné možnosti, ako sa s fotografiou vyblázniť. Postupom času sa to však menilo. Od turistických miest som prešiel na divočinu, a preto ak tu som, najčastejšie na mňa narazíte v Západných fjordoch alebo na Vysočine (vnútrozemská pustatina a púšť s rozlohou Švajčiarska, pozn. redakcie), pretože milujem tú samotu, ktorá tu pre mňa je. A dnes ma najviac baví to, že môžem ísť do prírody a relaxovať v horúcej vode.“

Martina ostrov napokon očaril natoľko, že o ňom napísal niekoľko kníh a pomaly pracuje na ďalšej. Nájdete v nich jeho príhody, skúsenosti, ale aj absurdné situácie, ktoré na ostrove zažil a vďaka nim sa určite budete pozerať na Island úplne inak.

Všetko bude dobré

Čo je na Islande pre návštevníka, aj pre obyvateľa najzaujímavejšie? „Pre návštevníka asi to, že keď tam prídete a presúvate sa z Keflavíku do Reykjavíku, nevidíte nič, len veľké rovinaté lávové polia. A potom ako postupujete ďalej, príroda vás kvalitne „prefacká“. Domáci majú radi kultúru, páči sa im, ak sa o ich krajine hovorí pekne. Užívajú si daný moment a nič neriešia. Niekedy to pre našinca môže byť trochu na škodu, ale ku všetkému sa stavajú spôsobom, že sa veci vyriešia samy. Asi aj preto majú motto ostrova „Þetta reddast“ – všetko sa vyrieši a dopadne dobre,“ prezradil pre Nový Čas Nedeľa cestovateľ, ktorý odporúča, aby sa každý návštevník Islandu naladil na ich spôsob života.

„Jednoducho si vychutnávať ostrov a jeho prírodu. A hlavne nesnažiť sa bojovať s počasím, pretože buď sa poddáte, alebo si ostrov nevychutnáte. Každý, kto tam príde, si nájde ten svoj „wow“ moment a nezabudne naň. U mňa to sú napríklad sopky. Či už tie skutočne apokalyptické, ktoré zasiahli ostrov a Európu v minulosti, alebo tie "turistické", ktoré môžeme vidieť dnes. Čím viac sa im venujem, tým mám pred nimi väčší rešpekt,“ vysvetlil pre Nový Čas Nedeľa Martin, ktorý na ostrovanoch obdivuje ich silu vzdorovať náročným podmienkam, v akých žijú.

Drsný život

Život v odľahlých oblastiach Islandu je náročný a nie je pre každého. „Mnoho ľudí radšej odišlo do mesta. Je to pre nich pohodlnejšie. Stretol som tam jedného miestneho farmára. Žije na farme, na ktorej stojí krásny maják Vattarnes. Vždy, keď tam prídem, donesiem mu niekoľko pív a on ma rád pustí na pozemok, aby som sa ním mohol pokochať,“ dozvedeli sme s tým, že manželka tohto farmára žije v Reykjavíku na opačnej strane ostrova. „Sám neviem, ako by som niečo také vedel zvládnuť, byť od rodiny a viesť tvrdý život, keď sa kedykoľvek môže stať, že príde silná snehová búrka, ktorá ma od sveta odreže na dva týždne,“ zamyslel sa cestovateľ a spisovateľ.

Zmeny na ostrove

Samotná spoločnosť na Islande sa podľa Martinových slov mení. „Aj keď stále patrí Island k najbezpečnejším krajinám, už neviem, či by som dokázal spať v noci s kľúčmi vo dverách alebo som odišiel na pol dňa a cennosti nechal nechránené. Tým, ako sa tu dostáva život mimo ostrova, už to stráca svoje čaro a objavuje sa tu dokonca aj mafia,“ hovorí Martin, ktorý však tvrdí, že samotní ostrovania sú stále vrúcni, priateľskí a nápomocní.

„Veď posúďte sami. Boli sme v zúfalej situácii a „vkradli“ sme sa do cudzieho domu, potrebovali sme na chvíľu prístrešok. Dom vyzeral ako stavenisko, ale bol obývaný. A my sme mali asi viac šťastia ako rozumu a domáca na nás nevytiahla metlu, ale postarala sa o nás.“

Kto im ukradol krajinu

Vedeli ste, že na Islande žije pomerne dosť Slovákov? Zdá sa však, že problém zapadnúť medzi miestnych obyvateľov nemali. „Život je tu rôznorodý, iný v meste a iný v rybárskych osadách, ktoré fungujú ako komunita, a je aj väčšia šanca, že tu zapadnete. Ostrovania niekedy vtipne hovoria o Poliakoch, že im ukradli krajinu. Je ich tu veľa,“ pousmial sa Martin. A čo ho tu najviac potešilo?

„Mňa teší už len to, že sem môžem prísť. Všetko ostatné je bonus. Najviac ma ale asi potešil môj prvý koronárny výtrysk (miesto najvyššej aktivity polárnej žiary, ktorá prechádza do jasných, veľmi rýchlych zábleskov, pozn. redakcie) na oblohe. Kričali sme od radosti. A asi prihlasno, lebo na nás zavolali políciu za rušenie nočného pokoja,“ opísal s úsmevom.

Gastronómia prekvapí

A čo by sme podľa Martinových slov mali na Islande určite vidieť? „Ostrov je krásny za dažďa, kde ešte viac vyniká pochmúrnosť krajiny. Je krásny, keď fjordy pokryje čerstvý sneh a pripadáte si ako v rozprávke. Keď ste na Vysočine a sledujete nekonečnú čiernu pustatinu. Je toho toľko, že človek potrebuje odstup času, aby to spracoval,“ zamyslel sa autor kníh o Islande, ktorý však napokon zhodnotil, že gastronómia je na Islande tiež niečo, čo turistu príjemne poteší.

„Ak si nedáte na ostrove ich hotdog aj so zemiakovým šalátom na ktorejkoľvek pumpe, ich naozaj dobré hamburgery a neskutočne dobré čerstvé ryby, ktoré kúpite v prístavoch, veľmi dobrú zmrzlinu, ktorú tu jedia počas leta, ale aj za treskúcich mrazov, ako by ste tu ani neboli. Ostrovania sú pivársky národ a majú mnoho dobrých remeselných pív. Je to celkom paradox, pretože pivo bolo u nich ešte v 80-tych rokoch zakázané. O káve sa ani nie je nutné zmieňovať. Sú od nej závislí. Asi rovnako ako ja na goji džúse, ktorý je aj medzi mojimi kamarátmi legendárny. Keď sme na ostrove, je to prvá vec, ktorá ide pri nákupoch do košíka,“ zasmial sa Martin Pročka, ktorý Island navštívil už 28-krát.

Tri skvelé knihy o Islande

Martin Pročka sa venuje Islandu už 6 rokov. Za ten čas vytvoril projekt Eyja Adventures, Facebookovú stránku, ktorá pravdepodobne ako jediná u nás minútu po minúte informuje o dianí na ostrove, predovšetkým v prípade erupcií. Autorova prvotina Island – Jedinečný ostrov sa venuje geológii ostrova, stihla sa vypredať ešte pred samotným krstom a získala ocenenie ako druhá najlepšia kniha Turca vo svojej kategórii. Tento úspech ho motivoval k napísaniu ďalšej knihy, ktorá sa venuje prvým objaviteľom ostrova – Vikingom. Následne vydal svoju tretiu knihu, cestopis, ktorý monitoruje, čo všetko autor zažil počas svojich 50 000 kilometrov naprieč Islandom.

Zdroj foto: Martin Pročka, Samuel Šnek