Mladá atletická hviezda Laura Frličková (18) žiari na domácej aj medzinárodnej scéne. Jej príbeh je dôkazom, že okrem nesporného talentu aj každodenná tvrdá práca a vášeň pre šport vedú k veľkým úspechom. Spoznajte talentovanú prekážkarku, ktorá je členkou nášho juniorského olympijského tímu a má pred sebou sľubnú budúcnosť!
V minulosti ste sa venovali aj iným športom, napríklad skoku do diaľky. Prečo napokon zvíťazil bez cez prekážky? Čím vás očaril práve tento druh športu?
Predtým, ako som robila atletiku, som sa venovala gymnastike, no pre mňa to bol veľmi pomalý šport a potrebovala som niečo výbušnejšie. Keď som prešla na atletiku, nevedela som, čo budem robiť, no a začala som behať ako každý. Časom som robila skok do diaľky, kde sa mi začalo dariť, ale nemal ma kto trénovať. Tak som prešla k môjmu terajšiemu trénerovi, skúsili sme aj viacboje na všestrannosť, no časom sa mi prestalo v diaľke dariť. Robila som aj skok do výšky, no na to by som časom nebola dostatočne vysoká. Blížil sa EYOF 2022 a chcela som sa tam dostať pôvodne zo skoku do výšky, no nakoniec sa mi začalo dariť v prekážkach a odvtedy sa im venujem. Je to disciplína ako stvorená pre mňa – rýchla, zároveň netrvá dlho a nie je to len čistý šprint.
Rok 2024 bol pre vás mimoriadne úspešný. Ako by ste ho sama zhodnotili?
Minulá sezóna bola plná prekvapení, nikto nečakal, že takto dopadne. Na začiatku sezóny bol cieľ, aby som sa na ME dostala do finále, v kútiku duše som mala sen o medaile, no neprikladala som tomu veľkú váhu. Sezónu sme začali opatrne, no začala som zrýchľovať a neskôr som sa dostala v európskych tabuľkách vysoko, až som na majstrovstvách Slovenska vyhrala s neuveriteľným časom 13,14 a dostala sa na prvé miesto svetových tabuliek. Potom som išla ako líderka na ME a očakávali sme, že ak preteky vyjdú, padne zlatá medaila. V rozbehoch som zabehla neuveriteľný čas, európsky rekord a bol to neskutočný šok pre každého. Vo finále som potvrdila svoju výkonnosť zlatou medailou.
So športovými úspechmi prichádza aj vlna popularity. Ako to zvládate?
Spočiatku to bolo pre mňa úžasné, ale rovnako aj ťažké, som nebola zvyknutá na taký ošiaľ okolo mňa. Médiá, ľudia, všetko okolo toho... Ako uplynul čas, je to lepšie, naučila som sa s tým pracovať a určite ma príjemne poteší, keď ma ľudia spoznajú alebo sa deti so mnou fotia.
Máte len 18 rokov, máte popri športe čas na nejaké typické tínedžerské aktivity?
Čím som staršia a atletika je serióznejšia, tak času mimo atletiky je čoraz menej. Musím to investovať do tréningov, regenerácie, školy, veľa cestujem za povinnosťami. Keď sa nájde čas, snažím sa to tráviť s rodinou a kamarátmi.