Od založenia umeleckého súboru, ktorý poznajú všetci na Slovensku i vo svete pod jednoduchou skratkou SĽUK, uplynulo už celé trištvrte storočie. Slovenský ľudový umelecký kolektív za dobu svojho pôsobenia precestoval celý svet a ponúkol tisícky vystúpení, vyhral zahraničné ceny a účinkoval i v najznámejších slovenských filmoch, akými sú Jánošík či Rodná zem.
Myšlienka založiť ľudový umelecký súbor sa zrodila už krátko po skončení II. svetovej vojny, keď v roku 1948 povereník informácií a osvety Ondrej Pavlík začal pripravovať oslavy piateho výročia SNP. Na Slovensku sme vtedy nemali profesionálny súbor, ktorý by sa zaoberal umeleckým spracovaním a interpretáciou folklóru, pre veľkoleposť plánovaných osláv však bolo potrebné spojiť všetky existujúce amatérske súbory s jednotným programom. Nápad si získal aj podporu poverníka školstva, básnika Ladislava Novomeského.
Naši najlepší
Než mohol SĽUK po prvý raz vystúpiť ako plne funkčný súbor, bolo potrebné pripraviť vhodné zázemie. 17. novembra 1948 sa preto stal prvým riaditeľom SĽUK-u Emil Rusko, bývalý riaditeľ rozhlasu, prvým umeleckým vedúcim sa stal Pavol Tonkovič. V prípravnej komisii nájdeme aj slávne osobnosti, akými boli hudobní skladatelia Alexander Moyzes, Andrej Očenáš či herec a divadelný režisér Karol L. Zachar.
Od januára do mája 1949 prebiehal na celom Slovensku nábor do tanečného súboru, speváckeho zboru a orchestra. Záujem bol veľký. Na konkurz sa prihlásilo 900 uchádzačov, komisia ich vyskúšala 700. Medzitým SĽUK dostal svoje prvé priestory na Sliači v hoteli Štubňa. Tam 1. mája 1949 nastúpilo 38 tanečníkov, 15. mája 45 členov speváckeho zboru a 1. júna 18 členov orchestra.
S prvým umeleckým programom vystúpil súbor 29. augusta 1949 na oslavách piateho výročia SNP vo Zvolene. Zožal obrovský úspech a po premiére absolvoval veľký vlakový zájazd po celom Slovensku.
Známe mená
Oficiálnym dátumom vzniku Slovenského ľudového umeleckého kolektívu sa napokon stal 5. september 1949. Od roku 1950 sídlil súbor v kaštieli v bratislavských Rusovciach.
Na tvorbe programu SĽUK-u sa v jeho začiatkoch podieľali hudobný skladateľ Alexander Moyzes, umelecký vedúci Pavol Tonkovič, choreograf Štefan Tóth, dirigent Milan Novák, zbormajster Vojtech Adamec a návrhárka krojov Irena Tonkovičová. Za najdôležitejšiu osobnosť v histórii telesa je dodnes považovaný tanečník, choreograf a umelecký vedúci Juraj Kubánka, ktorý pre SĽUK vytvoril takmer 120 tancov.
Uchované tradície
Dôstojnými nasledovníkmi týchto priekopníkov boli choreografi Jaroslav Moravčík, Ján Ďurovčík, Martin Urban a Stanislav Marišler, choreograf a režisér Martin Ťapák, dirigent Štefan Molota, dramaturg Vladimír Kyseľ, tanečníci súrodenci Ševčíkovci alebo primáši Ján Berky-Mrenica, Rinaldo Oláh a ďalší umelci. Umelecká úroveň telesa sa zvýšila aj vďaka scénickému spracovaniu diel skladateľov Júliusa Móžiho, Tibora Andrašovana, Svetozára Stračinu a Jozefa Pálku.
Za 70 rokov svojho pôsobenia SĽUK absolvoval tisícky predstavení vo viac ako 60 krajinách sveta, kde miliónom divákov ponúkol široké spektrum svojich programov. K najúspešnejším patria tanečno-hudobné programy Čarovné husle a Haravara, tanečná rozprávka pre deti Čertoviny, program ľudového orchestra Zlatá muzika, hudobná rozprávka pre deti na motívy Pavla Dobšinského Maruška, program speváckeho zboru SĽUK-u Spievanky, riekanky a tiež program tanečného súboru s názvom Zo srdca. Tisícky divákov nadchol aj koprodukčný projekt divadla Nová scéna a SĽUK-u muzikál Na skle maľované a tanečno-filmový program Obrázky zo Slovenska.
Pred kamerami
SĽUK účinkoval ako umelecké teleso aj vo viacerých slovenských filmoch ako napríklad Rodná zem režiséra Josefa Macha, Jánošík režírovaný Paľom Bielikom, Balada o Vojtovej Maríne a Sváko Ragan pod režisérskou taktovkou Martina Ťapáka. Súbor bol aj pri zrode televízneho vysielania na Slovensku v roku 1956.
Úspechy vďaka vysokej profesionálnej úrovni telesa dosiahol SĽUK i na prestížnych súťažiach a prehliadkach v zahraničí. V ostatných rokoch to bolo 2. miesto na Medzinárodnej súťaži profesionálnych tanečných súborov pod názvom Dance of Joy Grand-Prix 2008 v Budapešti a strieborný Reťazový most na I. Medzinárodnej súťaži ľudového tanca Lánchíd.
3
