Malomocenstvo alebo lepra patrí medzi najstaršie choroby, ktoré sa medzi ľuďmi od vekov šírili. Zdá sa, že v stredoveku túto smrteľnú a obávanú nemoc roznášali úplne nevinne pôsobiace zvieratá. Vedci totiž ukázali prstom na veveričky.
Roztomilo vyzerajúci chlpáči sa podľa najnovšej štúdie stali v stredoveku prenášačmi Mycobacterium leprae, ktorá u ľudí spôsobuje lepru. Ide o chorobu, ktorá zasahuje pokožku, nervy, oči aj tvár postihnutého.
V kožuchu
Ak sa lepra nelieči, spôsobí pacientovi doživotné poškodenie končatín, paralýzu i slepotu. Vedcom sa podarilo preskúmať 25 ľudských a 12 veveričích vzoriek, ktoré odkryli na dvoch archeologických náleziskách v anglickom Winchestri. Toto mesto bolo známe tzv. leprosáriom, teda nemocnicou pre pacientov s leprou.
Okrem toho sa tu však obchodovalo aj s kožušinami. A práve kožušiny z veveríc boli obľúbeným materiálom na oblečenie, navyše mnohí ľudia ich chovali aj ako domácich miláčikov. Kontaktov s týmito živočíchmi preto mali viac než dosť.
Obávaná veverička
Analýza ukázala, že infekcia sa šírila od veveríc medzi ľudí a späť medzi zvieratá. Hoci sa dodnes traduje, že lepra sa roznáša kontaktom s pacientom, nie je táto choroba veľmi nákazlivá. Ľudia v stredoveku museli byť podľa odborníkov dlhodobo vystavení kontaktu s nakazenými zvieratami. Dnes je však podľa nich riziko nákazy od veverice iba minimálne.
Okrem toho je dnes už malomocenstvo alebo Hansenova choroba, ako sa zvykne označovať, plne liečiteľná viacerými liekmi. Dnes sa s leprou v Európe stretávame iba výnimočne a nákazy sa netreba obávať.
Zdroj foto: Pixabay
