Bývalá novinárka Soňa Rebrová (52) je dôkazom, že ak ide človek za svojimi snami, vek nemôže byť prekážkou. Ako druhá Slovenka v histórii a zároveň najstaršia zo Slovenska preplávala kanál La Manche. Tento náročný výkon zvládla za 14 hodín a 43 minút. Momentálne sa už pripravuje na ďalšiu métu – preplávať legendárne jazero Loch Ness. Neuveriteľné pritom je, že plávať začala len pred šiestimi rokmi.
Ako by ste sa predstavili našim čitateľom? Hovoríte, že nie ste profesionálna plavkyňa. Ste teda vytrvalostná plavkyňa? Diaľková? Adrenalínová?
Hm, ťažko povedať. Vždy sa trošku myknem, keď ma predstavujú ako diaľkovú plavkyňu alebo športovca. Ešte som si na to nezvykla. Myslím si, že najlepšie to vystihol manžel, ktorý povedal, že som sa narodila, aby som vymýšľala. Takže ma vystihuje najlepšie asi adrenalínová plavkyňa (úsmev).
Ste známa tým, že ste ako druhá Slovenka preplávali kanál La Manche. Ako ste vôbec prišli na takúto myšlienku?
Keď som začala otužovať, zoznámila som sa s ľuďmi, ktorí preplávali La Manche. Mnohí sú totiž otužilci. Vravím si, veď sú to normálni ľudia ako ja, ktorí radi plávajú. Väčšina boli síce plavci, ale boli medzi nimi aj takí, čo sa plávaniu začali venovať až na staré kolená. Bola to vec, ktorá ma po dlhom čase mimoriadne nadchla, a tak som si povedala, že to skúsim aj ja.
Ako sa musí pripraviť človek, ktorý by chcel preplávať tento kanál?
Príprava trvá dva až tri roky. Závisí, či ste predtým plávali alebo nie. Tí, čo plávali, môžu trénovať menej, lebo už majú takpovediac „naplávané.“ V podstate sa stále zvyšuje tempo plávania aj zaplávané kilometre za mesiac. Cieľ bol dostať sa na 150 až 200 odplávaných kilometrov mesačne. Posledné dva mesiace pred plavbou už boli voľnejšie, aby si telo oddýchlo. V najťažších fázach som plávala od pondelka do štvrtka päť kilometrov denne a v piatok bol dlhý „swim“ 15 kilometrov. Denne som tak bola na plavárni 2,5 až 7 hodín aj s prestávkami na jedenie, pitie či záchod. Myslím, že ma tam brali už ako inventár.
Plávať ste začali vo veku 46 rokov. Nebol to šok pre organizmus?
Nebol, lebo som nezačala z 0 na 200 kilometrov. Najprv bol prvý kilometer, potom prvé tri, prvých sedem, prvých desať a najťažšia bola Oravská priehrada, 15 kilometrov. Druhý najťažší míľnik v príprave bolo preplávať slovenský úsek Dunaja. Skoro 170 kilometrov som plávala štyri dni, keďže som si vybrala najsuchší Dunaj za posledných 50 rokov a prúd bol len minimálny. Vtedy som bola naozaj zničená viac ako po La Manche. Ale podarilo sa mi to ako prvej Slovenke úspešne zvládnuť.
Pred časom ste ako jedna z prvých žien preplávali v januári Dunaj. Ako si na to spomínate?
V deň, keď som mala plávať cez Dunaj, sa mi veľmi nechcelo, lebo tri dni predtým mi zomrela stará mama. Bola som rozcitlivená a na nič som nemala náladu. Ale keď som mesiac predtým úspešne zvládla kvalifikáciu na to preplávanie (bolo treba zaplávať pol kilometra vo vode pod 5 stupňov), hovorím si, choď, nech si tú skúšku nerobila zbytočne. Bolo nás len desať, plávali sme v tej mrazivej vode, ktorá mala len 2,5 stupňa a prúd nás unášal, bolo treba stále plávať, aby ste sa mohli dotknúť brehu. Plávala som 22 minút a ani mi napokon nebola dáka zima, taká som bola vystresovaná (úsmev). No a nakoniec práve vďaka tomu ma vybrali do ženskej štafety cez La Manche, ktorú som absolvovala v roku 2020.
Obchádza ma mráz, len keď si to predstavím, ale zároveň ma vďaka zdravotným benefitom láka vyskúšať otužovanie. Čo by ste mi poradili?
Neprestať plávať v auguste, ale snažiť sa pokračovať ďalej aj v septembri, októbri, novembri. Človek by potom už mal cítiť benefity a nadšenie, aby to skúsil aj cez najťažšie mesiace – december, január, február. Niektorí tie tri mesiace dokonca vynechávajú a pokračujú zase až v marci. Nič nerobiť nasilu, len tak, ako vás to baví. Najlepšie s kamarátmi, aby ste ťahali jeden druhého, keď sa niekomu nebude chcieť.
Okrem La Manche ste plávali aj cez slávne jazero Loch Ness. Aké to bolo? Nevideli ste tam žiadne príšery?
Bolo to náročné, lebo voda mala mať okolo 15 stupňov, nakoniec mala 12. Pláva sa len v plavkách a kto otužuje, vie, aká je dvanásťstupňová voda studenáááá. Najviac som v nej plávala maximálne dve hodiny. Napokon som plávala takmer deväť a pol hodiny. Jazero sa mi však nepodarilo preplávať, pretože ma príliš rozbolelo rameno. Zrejme mi tá studená voda príliš stiahla svaly na ramene. Voda v Loch Ness je tajomná, moje ruky pod vodou svetielkovali, ale príšerku som nevidela. Dokonca ani nejaké ryby, a pritom sú tam vraj veľké kusy.
Čomu sa venujete okrem plávania?
Som bývalá novinárka. Teraz mám svoje malé knižné vydavateľstvo, knihy aj píšem a vyrábam originálny nábytok zo starého dreva. Okrem toho už 25 rokov bezplatne pomáham v rámci mojej neziskovky chorým deťom v nemocniciach plniť tajné želania. Doteraz som ich splnila asi 970, takže potiahnem do tisícky a potom už to ponechám mladšej generácii. Je to krásna, ale citovo náročná práca.
Aké ďalšie méty máte ešte pred sebou, čo chcete najbližšie preplávať?
Dúfam, že sa ešte vrátim na jazero Loch Ness a túto métu dokončím. A mám v pláne aj jeden zimný rekord, ktorý bude naozaj náročný. Ale ak sa podarí, bude to stáť za to!
3
