Patrí medzi šťastné ženy, naveky mladé. Aj keď roky pribúdajú každému rovnako, Eva Máziková akoby mala tajnú dohodu s časom. Hoci je pravda, že temperamentná speváčka už dokázala v živote všeličo, s tou dohodou to, pochopiteľne, nie je pravda. Koncom októbra oslávila 75 rokov, a keďže dva dni po Eve má narodeniny jej manžel Peter, dvojica si dopriala plavbu na luxusnej lodi.
Ženy nerady hovoria o tom, koľko majú rokov. Vy s tým zjavne nemáte problém. Tak ako ste prijali tých 75 rokov?
Ja to nevnímam ako nejaké výnimočné výročie, beriem to ako číslo. Oslavovala som s manželom Petrom v Taliansku na lodi, na ktorej sa spolu s nami plavilo ďalších vyše 6-tisíc pasažierov. V reštaurácii, kde sme v deň mojich narodenín večerali, bolo v ten večer asi 800 ľudí. V jednej chvíli k nášmu stolu podišli čašníci, doniesli mi tortu, šampanské a všetci točili vo vzduchu látkovým obrúskom a spievali happy birthday. Bolo to veľmi milé.
Prezradíte, aký darček ste dostali od manžela? V minulosti ste v jednom z našich rozhovorov prezradili, že Peter je veľkorysý muž.
Manžel ma prekvapil už hneď ráno, dostala som masáž nôh – on to pre mňa rád robí. Mali sme krásny deň, išli sme sa prejsť do mesta. Boli sme v reštaurácii Dolce & Gabana, ktorá patrí týmto dvom módnym guru. Súčasťou reštaurácie je aj kaviareň a butik s luxusným oblečením. Sadli sme si do kaviarničky, manžel objedal šampanské – teraz si sadnite – pohár stál 65 eur! Stálo mu to za to. Ale nevedel zohnať ružu, nenašli sme žiadne kvetinárstvo. Zrazu mi hovorí: Pozri, tam idú dve ženy a majú dve ruže! Hneď išiel k nim, vysvetlil im, že mám narodeniny a jedna z nich mi darovala ružu, ešte mi aj zaspievali „tanti auguri a te...“ (všetko najlepšie prajem). Bolo to milé. Uvedomila som si, že je jedno, kde si, koľko rokov osláviš – ide o ľudí, ktorí ti chcú spraviť radosť. A toto spravil môj manžel a veľmi, veľmi sa mi to páčilo. Dostala som od neho krásny darček, ale to neprezradím, je to veľmi osobné, daroval mi aj náramok a prstienok. Raz to dostane moja nevesta alebo vnučka. Milujem šperky, ale už pre mňa nie sú také dôležité ako kedysi.
Medzi vami a manželom je takmer na deň jeden rok vekový rozdiel. Čo ste mu darovali vy?
Je to tak, Peter oslavuje narodeniny dva dni po mne, ja 29. a on 31. októbra. Preto 30. októbra sme rovnako starí, už 31. októbra je odo mňa starší o rok. Pozvala som ho na plavbu loďou, bola to drahá cesta, ale ja som si ju želala a povedala som si, že čo mu budem kupovať sveter alebo košeľu? Darovala som mu túto plavbu. Tak sme si navzájom dopriali. Tešili sme sa, že sme spolu a že sa máme radi, to je dôležité.
Viem o vás, že ste striedma v jedle aj v alkohole. Je to recept na pevné zdravie? Nezhrešíte ani na narodeniny?
Alkohol nie je pre mňa podstatný, ja mám náladu aj bez alkoholu. Nedávno sa ma ktosi spýtal: Evička, vy na čom fičíte? Tak haló, ani som nevedela, že na niečom fičím... Ja sa snažím žiť striedmo, všetko môžeš vyskúšať, či je to alkohol, cigarety, ale všetko striedmo. Nikdy som nefajčila, alkohol raz za týždeň. Momentálne si rada pochutnám na limoncello spritz, milujem tento nápoj. Ale vypijem pohárik a to mi stačí.
Čo ešte robíte pre to, aby ste vyzerali tak mladistvo?
Po maminke mám dobrú genetiku. Maminka odišla na druhý svet ako 94-ročná a nemala vrásky! Mala krásnu hladkú tvár. Nešminkovala sa, len keď bola nejaká oslava alebo Vianoce, vtedy som ju namaľovala. Obdivovala som ju, aká krásna žena je moja mama! Ja som bola zvyknutá maľovať sa každý deň, ale už je to stále menej a menej. Na lodi som sa nemaľovala, všetky fotky mám bez mejkapu, však aj Pamela Andersonová to robí! Ja si myslím, že na pódium alebo do divadla to je nutné, ale na bežný deň? Načo! Môj manžel mi skladá často komplimenty, hovorí mi, že ráno, keď som v posteli, vyzerám veľmi dobre. Jasné – viem, že mi klame, ale rada mu to verím (smiech)!
Pred piatimi rokmi, keď ste oslavovali 70, povedali ste, že máte s manželom pred sebou ešte 10 – 13 rokov aktívneho života, lebo po 80-tke ide zdravie rapídne dolu. Preto chcete najmä veľa cestovať. Takže cestujete?
Áno, keď sme oslavovali 70, tak sme si to takto povedali. Máme napísané, čo by sme chceli zažiť a postupne si to odškrtávame. Chcela by som vidieť ešte niekoľko krajín, pokiaľ nám zdravie slúži.
Keď sme vtedy spolu hovorili, tvrdili ste, že by ste sa chceli zdokonaliť v taliančine. Ako ste teda na tom s týmto jazykom?
Zdokonaľujem sa v taliančine, som v tom dobrá! Učím sa stále, hoci viem, že perfektne nikdy nebudem hovoriť. Ale Taliani sú spokojní, tešia sa, keď na nich prehovorím po taliansky. Určite nie som dobrá v gramatike, ale to nie som ani v slovenčine (smiech).
Čo by ste ešte chceli stihnúť, kým ste v takej dobrej kondícii?
Ešte by som chcela skočiť v tandeme padákom, ale to sa asi nestane, lebo sa začínam báť. V zásade tých nesplnených prianí nie je veľa – chcem zdravo žiť, aby som nechodila „od lekára do lekára“. Preto každé ráno cvičím, svojmu telu venujem polhodinu a telo mi to vráti. Robím denne okolo 10-tisíc krokov. Mám v mobile aplikáciu a neverili by ste, koľko z tých krokov urobím v dome!
Máte, resp. mali ste sen, ktorý sa vám nepodarilo splniť a zrejme sa už ani nepodarí?
Chceli sme mať s Petrom ešte jedno dieťatko, to sa nám už nepodarí. Ale Pánboh vie, prečo je to tak. Ja nemám veľké sny, žijem každý deň – tu a teraz. Nič neodkladám na zajtra, na pozajtra...
Ako ste sa vyrovnali s tým, že ste dosť často kritizovaná za to, že poviete, čo si myslíte, urobíte, čo chcete? Napríklad nedávno som videla video, kde ste spontánne tancovali v noci na ulici.
Áno, bolo to o druhej v noci v Senci po koncerte! Máte pravdu, bola som často kritizovaná za moju spontánnosť. Viem, že moja mentalita nie každému vyhovuje, ale komu vyhovuje všetko? Možno si niektoré ženy povedia, že by chceli byť také isté ako Máziková, ale neodvážia sa. A ja sa odvážim, lebo to bolo prvé, čo som sa naučila v Nemecku. Keď som sa v roku 1975 oficiálne vydala na Západ, prvé, čo som musela zmeniť, bola mentalita. Som otvorená všetkému, nesedím v kúte... Čo si myslím, to aj poviem. Kritika bude vždy, či ste dobrá alebo nie ste dobrá.
Boli ste taká nekonvenčná a neovládateľná odmalička? Hovorí sa o vás, že ste neriadená strela...
To mi hovoril nebohý Andy Hryc, že som neriadená strela. Ja vlastne ani neviem, čo je to neriadená strela. So mnou je to tak – pozeráme s manželom politickú debatu a ja hneď skritizujem kravatu, čo má dotyčný moderátor alebo politik na sebe. Muž mi hovorí: Ale to nie je módna prehliadka, to je politická debata! Mňa však tá kravata irituje, tak to hneď poviem. Aj si hneď odpoviem. Bola som taká odmalička, ale rodičia nemali so mnou problémy. Otec bol na mňa veľmi prísny, na brata nie, ten bol dobrý chlapec. Asi vedel, prečo je na mňa prísny, ale aj tak sa mu nepodarilo prevychovať ma. Som taká, aká som.
Akú najväčšiu klebetu ste o sebe počuli?
Možno to, že koľkokrát som bola na plastickej operácii... Môžete sa pozrieť na moju tvár – ani raz ma nerezali. Okrem viečok, to netajím. Ale raz som počula klebetu, že vraj som porodila jedno dieťa, ktoré je tmavé, aby som nikoho neurazila – viac pigmentované... Ale to by som asi mala vedieť, či nie?! Ale ja to beriem tak – mám dve uši, jedným uchom ide správa dovnútra a druhým ide von. Lebo z tých klebiet by som asi mala ťažkú hlavu.
Netajíte sa tým, že ste tak trochu „straka“, máte rada zlato, brilianty... Zmenilo sa na tom niečo vekom?
Áno, som straka, stále milujem zlato, brilianty, „glit its a glamour Hollywood – lesk je kúzlo Hollywoodu“... Nič sa nezmenilo, žiaľbohu, mám len desať prstov. Ale ako som už povedala, už to pre mňa nie je také dôležité, všetko to po mne dostane nevesta a vnučka.
Ľudia vás vnímajú ako samostatnú, nezávislú ženu, ktorá sa vie o seba postarať.
Som samostatná a nezávislá, máme s manželom predmanželskú zmluvu – čo je moje, je moje, čo je jeho, je jeho. Ale je krásne, keď mi povie – môžem ťa pozvať na večeru?
Máte doma matriarchát alebo patriarchát?
(Smiech.) Manžel práve kričí, že matriarchát! Ja si to vôbec neuvedomujem. Prosto, je to tak – čo poviem, to sa doma robí. To je matriarchát?
Vyzerá to tak...
Tak asi máme doma matriarchát (smiech)!
Ako máte rozdelené mužské a ženské teritórium?
Máme, ale keď robím koncerty, manžel musí robiť aj ženské práce. Keď mu zavolám a spýtam sa – anjelik, čo robíš, tak zvyčajne odpovie, že robí nejakú domácu prácu. Perie, nádherne žehlí, prezlieka posteľnú bielizeň... Nakupuje lepšie ako ja. Keď ide do obchodu a chcem ísť s ním, povie: Nie, nie, nie, hneď bude všetko drahšie! Lebo ja hodím všetko do košíka. Ja zas rada robím v záhrade, varím. Kedysi, keď bol syn malý, robila som veľa veci v domácnosti ja, ale odkedy sme sami, robí to manžel. Je perfektný!
Ste praktická žena? Ovládate napríklad ručné práce – štrikovanie, šitie a podobne?
Vždy som bola praktická žena. Ešte stále šijem, prešívam si kostýmy. Nie preto, že by som nemala peniaze – mám, ale keď niečo kúpim na seba, veľakrát si to musím prispôsobiť na moju postavu. Nemám konfekčnú postavu. Ťažšie veci robí krajčírka, aj teraz mi prešíva šaty, čo som si doniesla z dovolenky. Urobí z toho model, ktorý nemá žiadna iná. Na vystúpenie potrebujem obmieňať šaty, lebo ľudia na Instagrame alebo Facebooku to hneď kritizujú: Ha, nemá lóve? Zase má tie isté šaty! Takže každý koncert si zaslúži nové veci. Len sa to nepýtajte mojej pivnice a mojich skríň! Ja už neviem, kam s tým.
Je vám blízka ženská márnivosť? Za čo najviac míňate? Alebo ste šetrná?
Nemíňam veľa na seba, skôr niečo kúpim manželovi, vnučke... Šetrná som bola celý život. Na začiatku, keď sme kupovali prvý dom, tak som celý týždeň jedla jedno kuriatko. Samozrejme, synovi som dala všetko, ale ja som šetrila, ako sa len dalo. Slovenky vedia šetriť. Dokonca som bola taká šetrná, že som odkladala peniaze do obálky. To som mala zvyk od mamičky – obálky na bývanie, na jedlo, na darčeky... Raz som túžila po obraze od významného maliara Friedensreicha Hundertwassera, stál však 15-tisíc mariek. Kedysi to bolo veľmi veľa peňazí. Tak som si našla ďalšiu robotu. Manžel bol vtedy veľmi nahnevaný. Aj som zarobila tie peniaze, no keď som potom videla, že taký malý obraz a toľko som naň musela šetriť, nekúpila som ho. Ale manžel bol taký zlatý a kúpil mi ho.
Čo sa vám páči na ženách a čo nie?
Prečo by som mala niekoho kritizovať?! My ženy sme unikáty a také ostaneme navždy. Jedna nízka, druhá vysoká, jedna štíhla, iná zas tlstá, blond, tmavá... Aj Pánboh vedel, prečo rodíme my ženy a nie muži. Sme unikát!
Čo by ste si dnes už na seba neobliekli?
V mojom veku už nie minisukňu. Myslím si, že je fajn riadiť sa heslom – obliekaj sa tak, ako ti to zrkadlo poradí, a nie predavačka v butiku, ona chce predať. Ale pozeraj sa do toho správneho zrkadla! A keď sa sebe páčiš, tak si to obleč a nos to s hrdosťou, lebo to si ty a to aj vyžaruješ.
Máte nejaké obľúbené motto, ktorým sa v živote riadite?
Ži svoj život tak, ako si predstavuješ, a hlavne sa správaj k ľuďom tak, ako by si chcela, aby s oni správali k tebe. Všetko, čo robíš, rob srdcom. Všetko čo dáš, to aj dostaneš.
Budem osobná... V zmysle sloganu nikto nie je dokonalý – ktorú svoju vlastnosť by ste pokojne oželeli? Alebo je Eva Máziková dokonalá žena?
Kto je dokonalý? Určite nie som dokonalá. Ráno sa pozriem sa do zrkadla a poviem – neviem, kto si, ale namaľujem ťa! Čo je to dokonalosť? Čo je to krása? Myslím si, že umelá inteligencia spraví dokonalú ženu. Ale je to veľmi nebezpečné, čo sa na nás valí trebárs aj zo sociálnych sietí. Tam sú všetci takí perfektní, až je to nebezpečné. Všetci sa vylepšujú, len aby uverejnili najlepšiu fotku. Ja som so sebou spokojná, ale stále na sebe pracujem. Som taká, aká som, som iná žena.
Na čo ste na seba hrdá, respektíve, keď sa obzriete za tými 75 rokmi, s čím ste spokojná, čo vás robí šťastnou?
Som na seba hrdá, dosiahla som to, po čom som túžila. Lebo keď niečo chceš, tak to dosiahneš. Som spokojná a šťastná, že mám zdravie, že ma ešte ľudia chcú vidieť spievať, že môžem koncertovať. Mám zdravého syna, manžela, nevestu, vnučku... Teším sa z každej drobnosti. Myslím, že som v tomto zmysle dosiahla veľa a som šťastná. Čo ma ešte čaká, to neviem. Ale všetko budem robiť sa takým entuziazmom ako doteraz. Však aj do tohto rozhovoru som sa vložila s takou vervou... Dúfam, že som odpovedala na všetko čo ste chceli, lebo keď nie, ja môžem ešte tri-štyri hodiny odpovedať (smiech)!
3
