Pred dvomi rokmi sa Novému Času Nedeľa v rozhovore zdôverila o svojich zdravotných ťažkostiach. Speváčka Marcella Molnárová (58) vtedy skončila na neurológii, kde magnetická rezonancia ukázala vážne problémy v krčnej chrbtici. Lekári jej odporučili buď operáciu, alebo dlhodobú rehabilitáciu. Poslúchla a vyplatilo sa. Lenže nebola by to temperamentná Marcella, pokiaľ by po odznení ťažkostí opäť nešla na plný plyn. A varovanie na seba nedalo dlho čakať. Čo sa stalo tento raz?
Speváčka vtedy s malou dušičkou prezradila, že po verdikte lekárov, ktorí potvrdili vážnosť situácie, jej nebolo všetko jedno. „Musela som sa s tým vyrovnať. Problémové miesto bolo blízko miechy, a to som už nemohla brať na ľahkú váhu. Musela som si doslova sadnúť sama so sebou, popremýšľať, ako ďalej. Vždy som totiž bola v pohybe, roky som tancovala balet, rada bicyklujem, behám, tancujem... Uvedomila som si, že je to môj život, mám istý vek, teda musím zobrať rozum do hrsti a povedať si – tak toto robiť nebudem, lebo by som si mohla ublížiť,“ kajala sa. Slová odborníkov si teda vzala k srdcu a začala s poctivou rehabilitáciou. „Ide o poúrazové stavy v mojej krčnej chrbtici. Tým, že to predtým žiadny lekár nezistil, tak sa to roky zhoršovalo, lebo som nevedela, čo mi je, a tak som sa ani o to nestarala. Našťastie som sa dostala k skvelej fyzioterapeutke a veľmi poctivo som cvičila. Môj zdravotný stav sa začal dávať do takého poriadku, že momentálne nemám svoj život negatívne ovplyvnený tým, čo sa mi stalo,“ teší sa Marcella, ktorá začala cvičiť jogu. „Nerobím extrémne náročné jogové cvičenia, len veľmi pomalé a v sprievode profesionála, ktorý mi poradí, ako to mám robiť, ako dýchať... Viem, koľko mám rokov, aký starý je každý môj sval, bunka, čiže pri cvičení to nepreháňam.“
Záhrada ako joga
Po rehabilitáciách sa Marcelle uľavilo, ukázalo sa, že poctivé cvičenie sa vyplatilo. „Minulý rok sa mi s príchodom leta cvičebný systém trošku zmenil. Musela som sa venovať záhrade, to bola moja joga. Viem robiť na záhrade aj sedem hodín, hrabať sa v zemi. Mám rada ten pocit, keď ma k sebe “volajú“ paradajky, papriky, cukiny... Ak mám koncerty a tri dni nie som medzi záhonmi, už počujem, ako tá zelenina zo záhrady vykrikuje: My ťa potrebujeme! A ja už letím... Povedala by som, že záhrada je mojou stredoeurópskou jogou. No a čo môže byť najlepšie na zdravie?“ konštatuje speváčka a zároveň prezradí, že s príchodom úľavy si na svoje plecia opäť naložila o čosi viac, než bolo vhodné: „Mala som veľa predstavení aj v lete, aj na jeseň. Získala som zároveň peknú príležitosť účinkovať v jednej časti seriálu Nemocnica. Dní, počas ktorých sa nakrúcalo, bolo niekoľko, medziiným aj 21. september. Upozornila som produkciu, že v ten deň poobede mám koncert s Henrym Tóthom, tak aby sme nerobili v jeden deň všetky dialógy. Ale keďže poznám svoj osud, ten mi to nadelí tak, aby to bolo dramatické a veselé! Takže toho 21. septembra som robila všetky dialógy,“ usmeje sa Marcella.
Na plný plyn
Speváčka len tak na okraj podotkne, že celý september každý deň niekde spievala, navyše ešte moderovala vinobranie, písala scenáre, učila sa texty a dokončovala detskú knihu Najdúšikovia... „Odrazu moja hlava nedokázala zobrať ani jedno písmeno. Pamätám si, že bol pondelok a vo štvrtok sme mali natáčať 8 a pol strán textu. Možno si ľudia myslia, aké je to jednoduché, ale ty musíš vedieť spamäti aj to, čo hovorí partner. Keď máš dlhý dialóg, musíš ovládať všetko a promptne zareagovať. Ak režisér vyhodí dve vety z textu, musíš naskočiť... A to sa nenakrúca na jedenkrát, ale z každého uhla na každú kameru, znovu a znovu... Jeden obraz sa môže ísť aj 5-krát,“ hovorí ako to chodí na pľaci. „Učila som sa do štvrtka do tretej rána a môj organizmus bol vyčerpaný z celého mesiaca. To som však už vedela, že mi “horí za pätami“ a ak to dám, tak to bude zázrak.“
Prvé varovanie
V ateliéri, kde sa nakrúca seriál Nemocnica, to podľa slov Marcelly vyzerá skutočne ako v ozajstnom špitáli. „Robili sme asi štvrtý obraz, práca nám išla skvelo. Mala som vynikajúcich kolegov, robila som s Robom Jakabom, Braňom Deákom, Alexandrom Bártom. Hrala som postavu – pacientku Líviu Malinskú, ktorá rozpráva lekárom svoju love story. Bolo to roztomilé, mala som celkom pekný priestor, na krátkom úseku som musela zahrať smutnú, šťastnú, frivolnú, chorú, zdravú... Všetky možné pohľady. Keďže som mala na herectve pani profesorku Evu Rysovú, tak som si na ňu spomínala, ako by to zahrala ona a čo by mi poradila,“ vraví Marcella. Pri spomienke na svoju profesorku herectva sa pousmeje, a potom zvážnie. „Pri treťom obraze som zrazu zacítila, že mi je akosi divne, že mi tŕpnu prsty. Hovorím si – asi som unavená. Všetci len – káva, káva, ale ja toľko kávy nepijem! Možno jednu slabú raz za týždeň. Nuž ale tam som si dala takú “echt“ silnú kávu, vzápätí som už mala stŕpnutú časť dlane, pery, zle sa mi dýchalo.... Hrala som vážne chorú pacientku, snažila som sa vcítiť do postavy a režisér ma v tom povzbudzoval: Áno, áno, ešte dýchajte, dajte to tam, pridajte, je to super! Tak som teda pridala... V ďalšom obraze s Braňom Deákom sme sa mali zhovárať a Robo Jakab mi mal pritom merať tlak. Pán režisér nám však zmenil dialóg a ja som bola na tú zmenu taká koncentrovaná, že som ani nevnímala, že mi Robo tlak meria. Nato režisér zvolal – akcia! Odrazu Robo hovorí: „Ale tu mám tlak 170 na 112.“ Režisér: „Počkaj, to nie je v scenári!“ Robo: „To nie je v scenári, to je naozaj!“ Pozrela som sa na Braňa Deáka: „A kto má taký tlak?“ On vraví, veď ty máš taký tlak! Čudovala som sa – akože ja? Veď ja mám tlak bežne 90 na 60... Zmerali mi ho ešte raz, všetci sa zhŕkli okolo mňa a dohadovali sa, že je asi pokazený tlakomer. Tak mi zmerali tlak ešte raz, už to bolo 178 na 112, lebo som sa zľakla. Poprosila som o dva poháre vody a už som tušila, že je zle,“ opisuje situáciu Marcella.
Ako guľový blesk
Dramatické rozprávanie z nakrúcania seriálu však rozhodne nie je na konci. „Poznám dva akupresúrne body proti vysokému tlaku, tak som to v tej chvíli vyskúšala. Tvorcovia mi dali na chvíľku pauzu a keď sa mi uľavilo, dotočili sme ešte ďalšie dva obrazy, sadla som do auta a vyrazili sme s manažérom do Trenčína. Na mieste sme sa stretli s Henrym, stihli sme sa ledva pozdraviť a už som počula, ako ktosi kričí, že Marcella Molnárová a Henry Tóth na javisko! Asi pre toľké adrenalínové vypätie som koncert úspešne odspievala. Po návrate do Bratislavy zrazu prišiel pocit, akoby všetko okolo mňa plávalo. Kolegovia ma volali na večeru, že oslávime, ako som to všetko zvládla, ale odmietla som, že mi nie je dobre. Poprosila som ich, aby ma zaviezli domov. Hneď ráno som išla na vyšetrenie,“ opisuje speváčka, no napínavý príbeh sa ešte zďaleka neskončil. „Pani doktorka, ktorá ma vyšetrovala, mi hovorí: „Viete, ono to je tak, že vy fičíte ako taký guľový blesk. No ale vaše srdce vie, koľko vládze a vy mu takéto fitnes už viac nestvárajte! Ak chcete byť stále vo forme, tak musíte na seba viac myslieť a vnímať svoje telo.“ Dodala, že to mohlo skončiť aj oveľa horšie!
Zvoľnila tempo
Po všetkých peripetiách so zdravím sa speváčka rozhodla, že si po sviatkoch dopraje oddych. „Mala som vianočné koncerty, mnohé aj vonku, robili sme zároveň tolkšou s Bibianou Ondrejkovou. Tam si moje srdiečko príjemne odpočíva, lebo robiť s niekým, ako je Bibka, je radosť. Ona je šarmantná a vynikajúca herečka a navyše láskavý človek. Do našej šou, ktorá sa volá „Baby na kolobežke“, si voláme zaujímavých hostí, blízkych priateľov, kolegov, muzikantov... Je to dramaturgicky postavené na milých hereckých etudách, ako nás zatiaľ málokto pozná, zároveň spievame a interaktívne zapájame publikum do deja na javisku. Ľudia sa bavia a my s nimi,“ teší sa Marcella a hneď aj podotkne, že teraz je opäť vo forme. „Zvoľnila som tempo, už žiadne extrémne záťaže, napríklad dve predstavenia za deň, alebo dopoludnia nakrúcať a poobede koncerty! Keď to mám povedať metaforicky, tak teraz fičím s rozumom.“
7
