Hoci sa s Karlom Gottom († 80) nikdy osobne nestretol, patrí medzi jeho najväčších fanúšikov. A nielen to, mladý talentovaný spevák z Valašska Nikolas Put (21) spieva maestrove piesne a s veľkým koncertným programom prichádza aj na Slovensko. S rovnakou pokorou ako pred mnohými rokmi nezabudnuteľný božský Kája.
Talentovaný mladík z Valašska spieva piesne Karla Gotta, avšak v žiadnom prípade nie je imitátorom, ktorý by sa snažil napodobňovať hlas legendárneho umelca. Naopak, zostáva sám sebou, akurát si vypožičal repertoár ikony československej populárnej hudby. Sám sa muzike začal venovať ako šestnásťročný. „V tom čase som aktívne športoval, venoval som sa najmä bojovým športom, posilňovaniu, veľa som cvičil. Študoval som na súkromnom pedagogickom lýceu so zameraním na telovýchovu a šport. Už vtedy som sa začal venovať aj muzike,“ rozhovorí sa Nikolas Put a s mladíckym úsmevom prizná, že to bolo aj preto, lebo sa chcel zapáčiť slečnám. „Siahol som po gitare, vravím si, chalan s hnedými očami, gitara – to zaručene zafunguje. Rýchlo som ale zistil, že nestačí len hrať a že asi by bolo dobré aj spievať.“
Hudbu má v génoch
Nikolas sa narodil do muzikantskej rodiny. „O mojom pradedovi sa traduje, že je kráľ heligonkárov na Valašsku. Pochádzam z tohto regiónu, narodil som sa vo Valašskom Meziříčí a vyrastal som v Zašove. Pradedov brat bol maliar, môj otec hrá na gitare od mladosti, takže hudba bola odmalička okolo mňa. U nás doma stále hral Elvis Presley, Karel Gott, prosto plno krásnej muziky,“ prezrádza talentovaný spevák. A tak je prirodzené, že ho umenie neobišlo. Spočiatku spieval piesne a balady od Elvisa Presleyho.
„Mal som však ambície spievať v rodnom jazyku, v češtine, a tak som siahol po našom najväčšom speváckom velikánovi. Pesničky Karla Gotta ma okúzlili, našiel som sa v nich interpretačne aj ľudsky. Po čase, keď som sa začal venovať spevu, zistil som, že mám i polohu hlasu posadenú podobne ako Karel Gott. Rovnako ako on, aj ja som tenor. Takže je to prirodzené, že tie jeho árie ma lákali,“ vysvetľuje Nikolas a len tak na okraj prehodí, že s Gottom ho spája aj čosi iné. „Našiel som sa v jeho piesňach, pocítil som, že tie skladby reflektujú to, čo cítim, že ospevujú hodnoty, ktoré aj ja uznávam – úprimnú lásku, radosť zo života,“ povie skromne a dodá, že za tieto vlastnosti vďačí aj rodičom, ktorí mu ich vštepovali od malička. „Rodičia sú pre mňa najväčšie požehnanie, ktoré som do života dostal. Vychovali ma k správnym hodnotám – slušnosti, čestnosti, pokore a zodpovednosti, vždy za mnou stáli, a keď videli, kam ma srdce ťahá, urobili všetko pre to, aby som si mohol plniť sny,“ vraví s láskou Nikolas, ktorý má aj o tri roky mladšiu sestru.
Prvé vystúpenie
Keď mal šestnásť rokov bývalý spolužiak zo základnej školy sa rozhodol usporiadať hudobný festival. „Mal svoju kapelu, venoval sa muzike a napadlo mu, že by mohol na Valašsku urobiť festival, kde by dával priestor začínajúcim umelcom z okolia. Prizval ma k príprave festivalu, organizovali sme ho potom spolu. Stále som sa však nevedel rozhodnúť, či tam mám vystúpiť, zbieral som odvahu, bolo to pre mňa niečo nové. Ale napokon som s gitarou zaspieval pred asi 200 ľuďmi tri pesničky s gitarou. Jedna z nich bola Srdce jako kámen a El condor passa od Karla Gotta a tiež od Karla Zicha, od tohto speváka som rád spieval pieseň Přiznávám. Zapáčilo sa to, zožal som ovácie a uvedomil som si, že to je to, čo chcem robiť.“
Vstupom pred obecenstvo sa Nikolasovi začal život nenápadne meniť. Odzrkadlilo sa to na školskej dochádzke, pretože zistil, že nechce robiť nič iné, než muziku. „Začal som navštevovať základnú umeleckú školu. Už na druhej hodine spevu som od pani profesorky dostal ponuku účinkovať na koncerte vo Vsetíne, kde vystupoval Felix Slováček mladší so sopranistkou Pavlínou Senič s programom Modré snení Georga Gershwina. Zlomový moment prišiel, keď som na konci školského roka v treťom ročníku už naisto vedel, že nebudem pokračovať ďalej v tomto štúdiu a chcel by som skúsiť šťastie vo svete muziky,“ povie rozhodne Nikolas a podotkne, že všetko, čo sa v mojom živote deje, sa deje najmä vďaka osudovým stretnutiam.
Zásadné rozhodnutie
Nikolas sa zamyslí, akoby listoval v čase. „Asi pol roka pred týmto rozhodnutím som sa náhodou stretol s Věrou Mrázovou, bývalou manželkou bubeníka Jana Žižku, ktorý bol 25 rokov bubeníkom u Karla Gotta v orchestri Ladislava Štaidla. Mama jej pustila zopár mojich videí z vystúpení, pani Věre sa to zapáčilo a povedala, že musím ísť okamžite do Prahy študovať konzervatórium, vzdelávať sa v speve. Prisľúbila, že o mne povie bývalému mužovi Honzovi Žižkovi, že mi pomôže s prestupom na konzervatórium,“ rozvíja postupne klbko udalostí Nikolas. Lenže prišla tragédia, keď sa mal po polroku stretnúť s Janom Žižkom, známy bubeník zomrel na covid. Na konci školského roka sa napokon Nikolas rozhodol, že by rád skúsil šťastie a necelý rok pred maturitou odišiel do Prahy.
„Věrka Žižková ma spojila s riaditeľkou Pražského filmového orchestra, speváčkou Zdenou Koryntovou, ktorá ma pripravovala na talentovky. Padli sme si ľudsky aj profesijne do nôty a dostal som ponuku od orchestra účinkovať u nich. Tam som spoznal jej bývalého muža Radima Linharta, dnes už môjho kapelníka. Radim je vyhlásený český muzikant, je zapísaný v Guinnesovej knihe rekordov, pretože vie zahrať vyše tri a pol tisíc piesní spamäti. Začali sme spolupracovať, naša vízia bola, že ma začnú pripravovať na talentovky na konzervatórium. Lenže ubehlo niekoľko mesiacov, a keďže som si povedal, že predsa len si chcem dokončiť strednú školu, začal som študovať diaľkovo na ekonomickej škole v Opave,“ vysvetľuje spevák a spresní, že opakoval tretí ročník, aby zvládol maturitu z iného odboru. Stále sa však mohol prioritne venovať hudbe.
S veľkým orchestrom
Spočiatku spal v Prahe po hoteloch, neskôr sa tam presťahoval. „Pripravovali ma na talentovky, ale keď som bol už nejakú chvíľu v orchestri, zapáčilo sa mi tam. Dostal som veľkú príležitosť a zázemie, učil som sa spev, potrebnú teóriu a predovšetkým tam mám priestor vystupovať, zbieram skúsenosti na pódiu, ktoré by som na konzervatóriu nemal. Takže som učinil ďalšie rozhodnutie, že asi na konzervatórium nepôjdem. Viem však, že len talent nestačí, takže neustále sa spevácky vzdelávam. Od minulého roka dochádzam profesorke zo štátneho konzervatória na súkromné hodiny spevu,“ dodá jedným dychom. Úplne prvý koncert s 80-členným Pražským filmovým orchestrom absolvoval Nikolas v Bratislave v Slovenskom rozhlase v januári 2023.
„Mal som trému, uvedomoval som si, že je to veľká zodpovednosť, ďalšia skúška a že tu sa ukáže, či zvládnem spievať s takým telesom pred vypredaným hľadiskom. Ale hneď ako som sa postavil na pódium, tréma opadla a užil som si to. Spieval som vtedy dve piesne – skladbu Adagio od talianskeho barokového skladateľa Tomasa Albinoniho s českým textom. Túto pieseň mal Karel Gott v 70. rokoch v repertoári. Druhou piesňou bola skladba Už z hor zní zvon, pochopiteľne, tiež od Karla Gotta.“ Nikolasova premiéra s orchestrom dopadla na výbornú, ale priznáva, že akosi cítil, že ešte zďaleka nie je spevácky tam, kde by chcel byť. „Aj dnes sa mám stále čo sa učiť, v speve sa človek stále učí. Nedá sa nikdy povedať, že by bol človek vo fáze, že prišiel na všetko, stále je čo objavovať. Som rád, keď mi ľudia povedia, čo robím dobre, v čom mám rezervy, konštruktívna kritika je pre speváka tým, čo mu pomôže sa zlepšovať,“ konštatuje.
V šoubiznise
Asi najviac osudové stretnutie bolo, keď pred tromi stretol Františka Jiráska, jedného z najznámejších fotografov českého šoubiznisu. „Vyše 40 rokov bol dvorným fotografom Karla Gotta a jeho blízky kamarát. Stretol som sa s ním úplne náhodou, keď ma Radim Linhart pozval do pražskej Činohernej kaviarne na tolkšou, kde účinkoval. Až doma som si uvedomil, s kým som sa to vlastne stretol. Potom som bol na tejto tolkšou po druhý raz, prišiel som za ním a poprosil som ho, že sa chystá koncert v legendárnom divadle Rokoko, s Pražským filmovým orchestrom a že by som si vážil, keby ma prišiel vyfotiť,“ usmeje sa pri spomienke na smelú otázku Nikolas a zároveň dodá, že s Františkom Jiráskom si už vtedy ľudsky padli do nôty.
„Pri každom ďalšom stretnutí sa chémia medzi nami stupňovala, a hoci je medzi nami vekový rozdiel 50 rokov, stali sa z nás veľkí priatelia. Františkovi po čase napadlo, že by sa mohol o mňa starať ako manažér. Povedal o mne promotérke Monike Trávničkovej, manželke herca Pavla Trávnička – známeho princa z Popolušky. Práve pripravovala veľký koncert k 105. výročiu Československej republiky a hľadala niekoho, kto by v ten večer zaspieval piesne z repertoára Karla Gotta,“ vysvetľuje Nikolas, ktorý napokon 20. októbra 2023 vystúpil na koncerte, kde účinkovali také hviezdy ako Helena Vondráčková, Štefan Margita, Martin Chodúr, Marie Rottrová, Peter Nagy, Adam Ďurica a mnohí ďalší –československá spevácka elita. „Spieval som dve pesničky – Čas růží a Jdi za štěstím, sprevádzal nás orchester Karla Vlacha. Pochopil som, že to je moja vstupenka do veľkého sveta hudobného priemyslu. Pripravovala ma na to pani profesorka Dita Hořínková a vedel som, že musím odviesť dobrú prácu, ak si chcem tie dvere do hudobného sveta otvoriť. Podarilo sa to, koncert som si neskutočne užil. Po čase sa mi ozvala agentúra, že by so mnou chcela usporiadať československé turné v rámci spomienkového koncertu na Karla Gotta.
Na pódiu s Vondráčkovou
Počas tohto turné František Jirásek „stratil“ za nádejného speváka slovo u Heleny Vondráčkovej, pustil jej záznam z Nikolasovho koncertu. Hviezde československého popu sa Nikolasov spev zapáčil a o nejaký čas už bol hosťom koncertného turné.
„Takže počas môjho vlastného turné s piesňami Karla Gotta, kde ma sprevádzala kapela zostavená Radimom Linhartom, som absolvoval aj turné s Helenou Vondráčkovou. Pred prvou skúškou si sadla do hľadiska a počúvala ma. Samozrejme, bol som nervózny, aj keď som už bol skúsenejší na pódiu. Mal som poriadnu trému, ale Helenka ma pochválila. Nesmierne si vážim, čo o mne povedala, keď ma uvádzala na pódiu – že som nádejný a talentovaný spevák s nádherným hlasom. To bola pre mňa nesmierna česť. Nikdy na to nezabudnem, hlavne na čas, ktorý som s ňou na turné strávil. Je to inšpirujúca umelkyňa, vážim si jej ľudskosť a obdivujem jej entuziazmus a energiu,“ vyznal sa z obdivu k Helene Vondráčkovej.
Gotta neopustí
Nikolas vie, že celý život spievať len piesne Karla Gotta, to by na kariéru nestačilo. Postupne sa preto snaží vybudovať si aj vlastný repertoár. „Mám šťastie na textárov a skladateľov. Mojím cieľom je prežiť život s dobrými ľuďmi okolo seba a mať s nimi pekné zážitky. Určite to však bude repertoár v rovnakom duchu, aký mal Karel Gott. Hodnoty, ktoré ospevoval on, chcem vyznávať aj ja. Chcem spievať kvalitnú, hodnotnú muziku. Som presvedčený, že hudba Karla Gotta sa bude páčiť aj mladej generácii, verím tomu, že má svoje miesto v tomto svete.
A ako mladému človeku je mi trochu smutno z toho, že hodnoty, o ktorých hovorím, mám pocit, že upadajú v dnešnej spoločnosti. Stále však verím, že predsa len ešte zvíťazia,“ vraví s odhodlaním a vierou v lepšie časy. Keď sa spýtame, koho jeho koncerty pritiahnu do hľadiska, usmeje sa povie: „Je to veľké generačné rozpätie, od detí až po najstarších. Vraví sa, že kvalitu preverí čas, a ja chcem robiť hudbu tak, ako sa robila kedysi, poctivo, viac kvalitne než kvantitatívne. Mojím prianím je mať toľko vlastných piesní, čo naspieval Karel Gott, ale určite viem a cítim, že jeho hudbu nikdy neopustím. Že aj keď budem mať svoj repertoár, tak vždy budem spievať aj jeho piesne. Lebo jeho piesne sú nádherné.“
4
