421. apríla by sa dožil 75 rokov spevácky velikán Karol Duchoň († 35). Jeho piesne dodnes žijú nielen na vlnách rozhlasových staníc, ale do svojho repertoára ich zaraďujú aj speváci z generácie, ktorá nebola na svete, keď Duchoň kraľoval slovenským aj zahraničným pódiám. Zaspomínali sme si na neho v rozhovore s Ottom Weiterom (69), ktorý s ním účinkoval takmer dva roky v Orchestri Juraja Velčovského.
Čo sa vám vybaví ako prvé, keď počujete meno Karol Duchoň?
Človek s veľkým srdcom. Spevák s neuveriteľným hlasom, ktorý bol vo svojej dobe a za svojho života relatívne málo uznávaný. Veľmi ťažko to znášal, no ešte mal aj tú smolu, že v Českej republike bol Karel Gott jeho takmer súpútnikom v rámci kariéry a pri nakrúcaní veľkých československých programov vždy dostal prednosť Karel Gott. Okrem toho, že mal veľké srdce, mal veľký hlas a bol to veľký chlap, ten náš Duchoň.
Dokážete si spomenúť na vaše prvé stretnutie, kde to bolo, za akých okolností?
Karol zomrel v roku 1985, dva roky predtým som mal 28 rokov a spieval som hlavne v zahraničí. Po účinkovaní v rockových kapelách som bol spievaním inde ako Karol so svojimi kantilénami a stredným prúdom. Napriek tomu som ho veľmi pozorne vnímal, keďže sám som bol absolventom štúdia bellcantových piesní u profesora Bernarda Kočaře. Mal som pred Karolom obrovský rešpekt. Prvý pocit pri našom stretnutí bol – stretol som hviezdu, ale všetko zo mňa opadlo za chvíľu, lebo bol ako človek úplne úžasný. Keď začal byť Karol chorľavý a nemohol prísť na koncert, tak mi Juraj Velčovský zavolal, aby som ho prišiel zastúpiť, a tak som sa v aute učil Dievča z Budmeríc, Elenu a iné Karolove hity.
Ako prišlo k vašej spolupráci s Jurajom Velčovským († 76)? Lebo ako ste spomínali, účinkovali ste vtedy v Česku v rockových kapelách Nomen et Omen, Rexlex a Prototyp, ovešaný reťazami a v extravagantnom oblečení a naraz orchester, oblek, motýlik...
V istom období som pravidelne účinkoval v košickom bývalom hoteli Slovan, kde som s kapelou spieval svetové hity. Raz sa tam objavil Juraj s manželkou Oľgou Szabovou, koncertovali v Košiciach a spali v hoteli Slovan, kde sa večer prišli pozrieť, kto to tam hrá a spieva. Olinka od tej chvíle nedala pokoj Jurajovi, že tohto chlapíka musíme dostať do nášho orchestra a ja som mal dosť práce, tak som odolával. Môj otec miloval Olinku ako speváčku, keď spievala, nesmel nik doma prehovoriť, a teraz si predstavte, že raz tak pokojne sedíme doma v Brne s rodičmi, zrazu niekto zazvoní pri dverách na sídlisku Lesná a tam Juraj Velčovský s Olinkou! Samozrejme, ja som o tom vedel, lebo mi telefonovali a môj otec skoro spadol z nôh, že u nás v obývačke sedí jeho idol. Vtedy ma zlomil a nastúpil som ako spevák k nim do orchestra. Odspieval som najskôr niekoľko koncertov za Karola Duchoňa, až po nejakom šiestom koncerte nás Juraj zoznámil v rozhlase. Postupne som ku Karolovým pridával aj svoje piesne. Ja som ho teda osobne zažil v čase, keď už bol Karol občas aj v nemocnici. Netušil som, že má pred sebou rok a pol života. Hlavná speváčka bola Oľga Szabová, speváci Karol Duchoň, Dušan Grúň a ja. Koncertov sme mali neúrekom, niekedy aj 30 za mesiac a ja som sa pomaly z rocku „prevekslovával“ na strednoprúdové a kantilénové piesne.
Zažili ste Karolov odchod nielen z orchestra a javiska, ale vlastne aj zo života.
Áno, v orchestri sme vnímali, že je to zlé, videli sme na ňom, ako priberá, potom schudol, ale do posledného momentu chcel byť na javisku pre publikum. Miloval spev, hudbu, javiská a hlavne ľudí, pieseň Mám ľudí rád nemal vo svojom repertoári náhodou, ale naopak, bola to jeho pravdivá výpoveď o láske k ľuďom. Aj keď šiel poslednýkrát do nemocnice, mysleli sme si, že sa vráti, lebo spomenul som, že tam bol už viackrát a vždy sa vrátil. No potom prišla tá najhoršia správa. Pravdou je, že keď mal peniaze, platil všetkým, mal veľa kamarátov, ale v chorobe a bez peňazí ostával sám. Nevýhoda oproti Gottovi bola aj tá, že sa ho nikdy neujal žiaden správny manažér, človek, ktorý by ho možno nejako usmernil, viedol, staral sa mu trebárs o financie. Gott mal na toto všetko ľudí u nás i v zahraničí, bohužiaľ, Duchoň bol samorast a takým ostal dokonca života. Divoký, nespútaný a možno niekedy v tom veľkom svete aj stratený. Ale s úžasným hlasom, napokon zanechal tu veľké dedičstvo, ktoré jednoznačne patrí do zlatého československého hudobného fondu.
Ako vnímate súčasný boom, že pomaly každý spieva Duchoňa aj ľudia, ktorí sa narodili neskoro po jeho smrti?
Nemienim to hodnotiť, žiaľ, všetko je dovolené. Skôr mi je ľúto, že Karolova dcéra z toho nemá nič, lebo Karol to nemal nejako ošetrené. Zároveň je trochu smutné, že toľko rokov po jeho smrti sa celý národ prebudil a zistil, akého obrovského speváka tu mal. Škoda, že sa to nestalo za jeho života. Česi presne vedeli, aký veľký spevák tu je, a preto nedovolili, aby sa títo dvaja páni Gott a Duchoň stretli na jednom pódiu, v jednom programe a nedajbože naspievali duet. Verím, že sa na to všetko zhora pozerá a nemusí sa mu všetko páčiť, ale jeho pesničky žijú. Pieseň Elena z jeho repertoára som spieval aj v relácii Repete, malo to veľký úspech.
Onedlho si aj vy zaspievate vo veľkom programe venovanému k jeho nedožitým 75. narodeninám a s manželkou Petrou zaspievate v programe Pocta Duchoňovi 75.
Áno, veľmi sa s Peťkou na to tešíme, aj keď nemôžeme hovoriť, aké piesne od nás zaznejú, má to byť prekvapenie a priznám sa, beriem to ako poctu, že ma organizátor oslovil do tohto programu v réžii Jána Ďurovčíka. Navštívime s programom 6 miest – Nitru, Bratislavu, Banskú Bystricu, Terchovú, Východnú a Košice a verím, že to bude skutočná pocta Karolovi Duchoňovi, ktorú si zaslúži. Budú tam okrem nás skvelí účinkujúci – Helena Vondráčková, Kuly, Kandráčovci, Marián Čekovský, Cigánski diabli, Ludo Kuruc Band a ďalší, takže naozaj je sa na čo tešiť.
Na jeseň vás čaká oslava aj vašich narodenín, dokonca okrúhlych!
Narodeniny mám v júli, oslávim 70 rokov – to je nejaká tlačová chyba (smiech)! Verím, že ostanem aspoň v takom zdraví, aké momentálne prežívam. Veľkolepé koncertné turné odštartujeme v Bratislave v GOPASS Aréne 20. septembra, potom vyrazíme po Slovensku na 24 koncertov. Som rád, že mi príde zablahoželať mnoho kamarátov a kolegov – napríklad Drupi, Helena Vondráčková, Paľo Drapák, Peter Cmorík s kapelou, Maja Velšicová, Dušan Jarjabek a mnoho ďalších. Na všetky koncerty srdečne pozývam a s kolegami sa tešíme na skvelé publikum.
Spomínajú na Karola Duchoňa († 35):
Peter Vašek (79): Za života nebol docenený
Málokto to vie, takmer nikde sa o tom nehovorí, ale s Karolom sme boli naozaj veľkí kamaráti. V krčme u Patkoša sme mali dokonca svoju miestnosť, kde sme sa stretávali, presedeli sme celé hodiny a debatovali hlavne o muzike, ktorú sme milovali. Pracoval som vtedy vo vinohrade v Rači a Karči mi hovoril, ako mi je dobre, že mám robotu, že on nemá nič, odkázaný je len na koncerty. Ale neviem si ho predstaviť pracovať vo vinohrade (smiech)! Myslím, že za života nebol docenený, dnes, keď zapnem rádio, neexistuje, aby som ho nepočul. Sám som prespieval jeho pieseň Šedý kufrík návratov, ktorá je úžasná.
Oľga Szabová (83): Vždy bol dobre naladený
Hádam nikdy som ho nevidela zamračeného. Vždy dobre naladený a ďakujem za to, že trafil aj k nám domov, nestretávali sme sa len na javisku, ale to platilo aj o Duškovi Grúňovi, lebo v kapele vládli priateľské vzťahy. Smutnejšie to bolo, keď už bol chorý, chodili sme za ním do nemocnice, raz sme prišli, priniesli sme mu zákusky. Okamžite zmobilizoval všetky sestričky, ponúkal a opýtal sa nás – fľaška by sa nenašla? Zasmiali sme sa, že Karol, veď si v nemocnici, no a o pár dní zomrel. Bolo to veľmi smutné, lebo bol veľmi mladý, ale jeho pesničky, ako počúvam, žijú dodnes a spieva ich veľa interpretov.
Peter Stašák (74): Bol slovenský Tom Jones
Povahovo sme si boli celkom blízki – veselí, rozdávali sme stále dobrú náladu, dokonca aj repertoár sme mali podobný, keďže sme mali podobné aj hlasy. Milovali sme melodické juhoslovanské pesničky, ale aj veľké hlasy ako Tom Jones, myslím, že mu právom hovorili, že je slovenský Tom Jones. Jeho hlas zaujal na festivaloch v zahraničí, škoda, že ho niekto lepšie nepodchytil, mohol byť vo svete veľmi populárny. Napokon v Nemecku mu vyšla platňa, to bola veľká sláva. Nieto pochýb, že mal skvelých autorov, lebo jeho piesne žijú naozaj dodnes, ozývajú sa z éteru – a právom.
Milan Drobný (80): Bol to veľký spevák
Robím reláciu týždenne v českom rozhlase retro a keďže som československý spevák, vysielam tam aj slovenských interpretov. Karola Duchoňa púšťam obzvlášť rád, lebo to bol naozaj veľký spevák. Svedčí o tom aj to, že dodnes spievajú jeho piesne aj mladí ľudia. Veľakrát sme spolu vystupovali, mali sme sa naozaj radi. Spomínam si, ako sme vystupovali na libereckých výstavných trhoch, a predstavte si, on tam prišiel s Olinkou len tak, aby sme sa videli, aby sme si pokecali. S Milanom Chladilom som bol za ním aj v nemocnici, keď už bol na tom veľmi zle a pochválil sa nám, že má takú fľašu, ktorú spustí kamarátovi z okna a on mu tam naleje vodku. Lekári, samozrejme, o tom vedeli a povedali nám, že už je veľmi zle, už mu to ani nepomôže, ani neuškodí, tak čo by sme mu nedopriali trochu potešenia! Ale kamarát to bol obrovský.
Zdroj foto: ANC
