Na svoju životnú lásku si sympatický chalan zo Žiliny musel počkať takmer do 36 rokov a potom udalosti dostali rýchly spád. Na Silvestra 2022 zásnuby, v marci 2023 svadba a v júni prišiel na svet syn Jakub. Pri príležitosti prvých narodenín Jakuba oznámili manželia Bezdedovci svetu novinku – čakajú druhého syna. Kedy a prečo sa rozhodli pre pomerne rýchle dvojnásobné rodičovstvo, nám porozprával nadšený a šťastný Tomáš Bezdeda (38).
Začnime horúcou aktualitou vo vašom rodinnom živote – s manželkou Ivankou ste pri príležitosti prvých narodenín vášho syna Jakuba oznámili svetu, že sa stanete dvojnásobnými rodičmi. Kedy sa tak stane?
V októbri príde na svet náš druhý syn, za čo sme nesmierne vďační, lebo dnes nie je celkom samozrejmé mať potomstvo. Vidíme okolo seba prípady, že je to ťažké niekedy aj pre ľudí mladších odo mňa. Hoci si myslím, že deti sa nedajú až tak úplne plánovať, boli sme naklonení tomu, aby sa nám deti narodili pomerne rýchlo po sebe. Ľudovo povedané, páčila sa nám myšlienka, že dve muchy jednou ranou, teda že nebude medzi nimi rozdiel viac rokov, ale budú vyrastať blízko seba, tým by boli potencionálni parťáci so spoločnými záujmami, potrebami, vedeli by si navzájom pomáhať a riešiť spoločné veci.
Máte to aj vy so súrodencami podobne, či práve na základe iných skúseností ste sa rozhodli pre tento model?
Medzi mnou a bratom je rozdiel 4 roky aj tri mesiace, Ivka myslím tiež 5 rokov.
Je to výhoda či skôr nevýhoda?
Aj, aj. Vnímal som, že predsa len som mal iné partie kamarátov, mali sme iné záujmy ako mladší brat so svojimi kamarátmi. Ani veci sme po sebe nemohli ponosiť (úsmev). Preto si myslím, že ak je rozdiel menší, ako budú mať naši chlapci, je to fajn. A môžu si aj v škole pomáhať.
Zvláda manželka lepšie druhé tehotenstvo ako prvé?
Ona je veľmi statočná a bola v pohode aj prvýkrát, aj teraz. Našťastie nemá žiadne zdravotné problémy.
Zažili ste s bratom, že ste chceli ísť s kamarátmi von, a rodičia – nikam nejdeš, budeš strážiť brata?
Na niečo také si fakt nespomínam, nebol som „aupair“, ale pamätám si, že keď boli naši v Amerike, dozerala na nás naša starká, ale bol som ten brat, ktorý venoval mladšiemu zvýšenú starostlivosť. Myslím si, že prvý rok bude celkom „záhul“ ako sa hovorí. Predsa len jednému pôjdu zuby, druhý sa už síce motká popri nábytku, ale stále to nie je dieťa, ktoré by donieslo plienku, keď budeme prebaľovať jeho mladšieho brata. Uvedomujeme si, že to nebude úplne ľahké. Hlavne nech sú zdraví, nech sú parťáci a my to spoločne zvládneme. Teraz sme zabehnutí v režime „malé bábätko” – prebaľovať, uspávať, nočný režim... Skrátka vo švungu. Možno o päť rokov by sme si odvykli a budem starší a znova to isté. Ale hovorím, všetko má aj plusy, aj mínusy, nám sa to takto zapáčilo, tak sme si to naplánovali, vyšlo to a sme za to nesmierne vďační. Brat má 5-ročnú dcéru a 4-ročného syna, podobný rozostup, ako budeme mať my, vidím, že to funguje a je to v poriadku. Ako rodina máme vynikajúce vzťahy a vidím, že sa to všetko dá.
Ste spevák a väčšinou pracujete večer, domov niekedy prichádzate po polnoci či nad ránom. Nechá vás Jakubko vyspať?
Spávame v spálni, kde má malý postieľku, vstáva o piatej, a keď prídem okolo tretej, samozrejme, začne rapotať. Keď si ho nevšímam, zintezívni záujem o mňa, tak sa musím prebrať. Asi dvakrát sa stalo, že som šiel dospať do druhej izby, lebo večer som mal zase koncert, aj hlasivky, aj telo si potrebujú oddýchnuť, načerpať sily. Áno, niekedy je to náročné, ale zase snažím sa Ivanke pomáhať, lebo predsa len viac času trávi s malým ona a viem, že to nie je jednoduché. No a vlastne pomáham aj sám sebe, lebo veď to je naše spoločné dieťa.
V manželstvách často príde kríza práve po narodení dieťaťa, keď manželka venuje pozornosť dieťatku a manžel sa cíti odstrčený. Zažili ste podobnú situáciu?
Počul som o tom, dokonca že to vedie aj k rozchodom, ale my sme ani omylom toto neriešili. Dokonca sme sa o tom nikdy ani nerozprávali. Spontánne sme sa vyhli podobnej situácii. Ani neviem ako, ale keď o tom hovoríme, som za to vďačný.
Na sieťach sociálnych ukazujete svoje šťastie a skvele ste si to nastavili, že nesedíte doma – máme malé dieťa, nikam nemôžeme, ale naopak, cestujete, chodíte po horách...
Pomaly sme skúšali, koľko Jakubko vydrží v aute, lebo sme ho nechceli týrať. Skrátka, keď sme videli, že to ide, tak sme s ním naplánovali aj rôzne menšie turistiky, kde prejde aj kočík. Samozrejme, prvé dva-tri týždne sme všetko sledovali, mali sme pred tým rešpekt, ale nechceli sme mať dieťa, ktoré bude „zakuklené“ doma. Myslím, že prechádzky a túry ešte nikomu neuškodili, skôr naopak. S Ivankou ich milujeme, tak chceme aj deti viesť týmto smerom. Jakubko zvládal všetko v pohode, aj kočík máme terénnejší, aby zvládol aj mierne nerovný terén. Absolvovali sme už aj Chorvátsko, aj keď nerád jazdím v noci, ale prispôsobili sme to na čas, keď syn spí. Vieme, že on z tej dovolenky nemal nič, ani si nebude pamätať, ale užili sme si more a bolo to fajn. Rovnako aj do Tatier sme šli, keď malý spal, dokonca sme sa aj poprechádzali. Teraz je Ivanka tehotná, takže prispôsobujeme všetko tak, aby mala pohodu a pokoj.
Používate nejaké špeciálne rituály na posilňovanie hlasiviek?
V ostatnom čase aj áno. Minerálku vincentku a yabro – roztok na dýchacie cesty inhalujem 2-3-krát za rok 5 dní po sebe a je to fajn.
Od Superstar, kde sa zrodila vaša hviezda, uplynie tento rok 20 rokov, ako ich vnímate?
Celé to bolo také rýchle, na niektoré veci si ani nepamätám, niektoré sa mi vynárajú v pamäti. Vtedy nefičal instagram ani facebook, asi by bol zo mňa veľký influencer, keby toto bolo. (úsmev) Na druhej strane sme boli slobodnejší, síce médiá sledovali každý náš krok, ale sociálne siete neboli, mali sme čas zažívať realitu. V niektorých veciach som ostal tvrdohlavý, ale myslím, že som rozvážnejší, boli to bohaté, inšpirujúce skúsenosti, ktoré som získal. Niekedy neuveriteľný príbeh chlapca, ktorý prišiel zo strednej školy, postavil sa na javisko pred ľudí, spieval a dodnes sa tým živí. Osud spojený so šťastím.
Nespoliehali ste sa však na slávu, ktorá je niekedy aj poľnou trávou a veľmi rozvážne ste vyštudovali vysokú školu.
Áno, spieval som, bavilo ma to, ale určite treba myslieť aj na zadné vrátka – a nie je to fráza. V tomto som bol pragmatický aj celkom rozumný. Slovensko nie je Amerika, že urobím jedno turné a zarobím na celý život (smiech).
Využívate niekde svoje vzdelanie – vysokú školu ekonomickú?
Skôr tak súkromne, že si viem poradiť a nájsť veci potrebné pre mňa, aj keď mám skvelú účtovníčku, ale do budúcna človek nikdy nevie. Všeobecne veľa čítam aj rôzne články, ak sa niečo mení v zákone pre podnikateľov, a ekonomické veci, čo by sa ma mohli týkať. Teším sa každému, aj náhodnému stretnutiu so spolužiakmi z výšky, lebo aj o priateľstvách je vysoká škola.
Rockeri sa skôr zvyknú chváliť, ako nedokončili školy...
To si môžu dovoliť Ed Sheeren alebo Bon Jovi, ktorí nemusia riešiť hypotéky a podobné veci, ale urobia turné a pokojne sa zatvoria do štúdia, kde tvoria a bavia sa. Mám rád pokoru, myslím že aj svetové hviezdy ju majú (tie najväčšie), lebo veď čo my tu, ...prejdeme hranice do Rakúska, Poľska, Maďarska, kde o nás nevedia. Máme skvelých hercov, spevákov, muzikantov, ale dobyť svet, to nie je jednoduché, a preto si treba vážiť viac to naše malé krásne Slovensko, a že aj na takom malom trhu môžeme robiť kultúru a ešte sa tým aj živiť.
Zájdete občas s niekým z kolegov zo Superstar na pivo alebo kávu?
Som v pomerne intenzívnom kontakte s Mirom Jarošom aj s Maťou Šindlerovou, Katkou Koščovou, so Samuelom Tomečkom. Nedávno sme hrali v Banskej Štiavnici, kde býva Zdenka Predná a poslala mi video, že ma počuje až domov, tak to bolo veľmi milé.
Ako si spomínate na pražskú večeru s „katom“ Paľom Haberom, keď vás na ňu pozval ako prvých Supertaristov?
V prvom rade to bolo od neho veľmi milé a naraz nám dal pocit, že nás berie ako rovnocenných kolegov. Žiadny odstup, že súťažíte a ja som porotca, bavili sme sa všetci ako kamaráti so vzájomným rešpektom. A spomínali s úsmevom, čo všetko sme zažili a ako rýchlo ten čas beží.
Sledujete jeho aktuálne turné?
Sledujem ho aj na instagrame, on mňa nie, čo mu musím vytmaviť, keď sa stretneme (smiech). Bol som na jeho koncerte raz a robí to stále vynikajúco, veľký profesionál, teším sa, že ľudia chodia na koncerty, lebo je to naozaj skvelá šou. Veľmi mi pomohol, nezabúdam.
Ako fungujete aktuálne vy?
Mám kapelu, s ktorou hráme firemné akcie, mestské, obecné slávnosti, rodinné oslavy, kde zaznie aj Queen, aj iné „covery“ na požiadanie. Hrá so mnou už dlhé roky Boris Lettrich, spevák z Aya, ktorý je síce generačne inde, ale duchom stále mladý a som za neho rád. Sme všeobecne dobrá partia.
Vidíte reálne aj vlastné turné s vašou kapelou?
Ťažká otázka a ešte ťažšia odpoveď. Nie je to dnes jednoduché, je tu pretlak hudby, ľudia chodia na koncerty na svetové kapely po celej Európe, čo sa v minulom režime nedalo, a ľudia chodili na naše slovenské kapely viac za socializmu, lebo nebolo toľko koncertov v televízii, a keď chceli niečo vidieť, išli si to pozrieť naživo. Nedalo sa ani CD napáliť, lebo vtedy ešte neexistovalo, nebolo vtedy viac možností, ako je teraz. Každý si vyberie, čo sa mu páči. Na druhej strane, podľa mňa muzika nie je súťaž, ale tvorba, kreatívna duša a múza, ktorá prichádza vtedy, keď ju najmenej čakáte. Potom je aj trend ľudoviek a folklóru. Aj mne hovoria, urob nejaký čardášik, budeš mať viac pozvaní. Milujem folklór, štyri roky som spieval v súbore Stavbárik a máme krásne piesne, ale ja robím pop music a rock, ľudia by mi to možno ani neuverili, zbadali by v tom možno vypočítavosť.
A čo CD? Zatiaľ posledné vám vyšlo v roku 2013.
Mám nahraté piesne, tvorím, spievam, nahrávam. Už aj Pink Floyd a Rolling Stones vydávajú častejšie ako ja (smiech). Venujem sa najmä rodine, koncertom a verím, že čoskoro príde aj singel a potom CD.
Ste voči svojim fanúšikom veľmi otvorený, neskrývate súkromný život...
Ako som spomenul, nie sme svetové hviezdy... a čo mám tajiť? Že budeme mať dieťa? Veď sa tu takmer všetci poznáme, ľudia nás uvidia s dvoma kočíkmi, tak na čo sa máme hrať, tajiť a podobne? Je to môj syn a nehanbím sa za neho a nemám čo tajiť. Každá senzácia trvá tri dni. (smiech) Príde doba, keď nebudeme nikoho zaujímať.
Staviate aj dom – kedy sa plánujete sťahovať?
Nikam sa neponáhľame, nejde to tak, ako sme si predstavovali, je to beh na dlhé trate, poznáte dnes stavebné firmy. Uvidíme, dáme vedieť (úsmev).
6
