Milá, príjemná, zhovorčivá, veselá optimistická dáma Táňa Radeva († 67) sa do hereckého neba pobrala v posledný januárový deň tohto roka. Nenápadne, potichu tak ako žila celý svoj herecký a súkromný život.
Na svojom konte má ocenenia za divadelné postavy, dabing, zahrala si v množstve filmov, televíznych inscenácií a napriek tomu sa napríklad počas pandémie dokázala tešiť z domácej pohody, užívať si vynútenú prestávku na plné dúšky. S manželom v tom čase – 25. júla 2021 potichu oslávili 40. výročie svadby, na druhý deň oslavovali meniny svojej dcéry Aničky. Okrem nej sú rodičmi syna Miroslava, ktorý je od Aničky starší. Anička, ktorá skončila FAMU v Prahe, ich obdarila aj vnučkou, s ktorou mali starí rodičia trochu obmedzený kontakt, keďže dcéra s rodinou žije v českej metropole. Mimochodom, zať Táne Radeva je Mexičan a jej vnučka má na slovenské pomery nezvyčajné meno – Vegas, čo vraj v preklade znamená niečo ako rozkvitnutá lúka. Hovoria jej však Gaška.
Rozhodol osud
Herečkou Táňa vlastne nikdy nechcela byť, hoci odmalička recitovala, šesť rokov chodila na klasický balet, sedem rokov sa trápila s klavírom. Na gymnáziu sa rozhodla, že pôjde na medicínu, ale pani profesorka Sogelová – slovenčinárka a triedna v jednej osobe – ju presvedčila, že mala by skúsiť herectvo. Podala si prihlášky na obe, ale talentovky boli skôr ako prijímačky na medicínu, a keďže ju vzali, na medicínu už nešla. Vraj jej herectvo bolo súdené, lebo vďaka nemu stretla svojho manžela.
Láska až za hrob
Do svojho manžela sa Táňa zamilovala na autobusovej zastávke ako prváčka na vysokej škole. Z oboch strán to bola osudová láska na prvý pohľad ako z červenej knižnice s jedinou chybičkou krásy – Miroslav bol ženatý a otec malého syna. Táňa bola dobre vychovaná, a tak v ich vzťahu zaradila spiatočku, i keď myšlienky na sympatického Miroslava, ktorý sa jej podobal na herca Gérarda Philipa, jej spôsobovali bezsenné noci. Bezsenné noci prežíval aj Miroslav a láska k Táni ním zmietala natoľko, že i jeho manželka si všimla, že niečo nie je v poriadku. Keď sa pomaly z rôznych zdrojov od spoločných priateľov dozvedela, že Mirovo srdce už bije pre inú, urobila krok, na ktorý by sa odhodlala máloktorá žena – ponúkla mu rozvod a slobodu.
Svadba v Bulharsku
Dvojica sa zosobášila v júli 1981 – len rok po skončení vysokej školy nevesty. Pretože sa brali v Bulharsku, odkiaľ pochádzajú rodičia manžela, prešlo jej aj priezvisko Radeva. O tom, že si boli súdení, svedčí aj skutočnosť, že ich rozdelila až Tánina smrť. Tri roky pred smrťou sa na adresu svojho manžela vyjadrila: „O mojom manželovi hovorím ako o svojej životnej láske, neviem, koľko sa ešte dožijeme, lebo viete, ako je to v dnešnej dobe, ale áno, mali sme na seba šťastie. Vydržať vyše štyri desaťročia v manželstve, kde sú dvaja umelci, to je aj životná výhra a možno k tomu dopomohlo, že naša cesta k láske nebola celkom jednoduchá. Keď som sa so svojím manželom zoznámila, bol ženatý, mal rodinu, ale naša láska bola naozaj veľká, napokon sa po peripetiách naše cesty spojili a život ukázal, že to malo tak byť. Manžel a deti nemajú radi, keď sa medializujú, ale poviem toľko, bolo to vesmírne stretnutie a som za to vďačná. Obaja sme umelci, ale naše najväčšie umelecké diela sú naše deti. Aj my sme si prešli obdobím, keď vládla aj nervozita, neprespaté noci s malými deťmi, choroby, ale zvládli sme to. Bývala som tvrdohlavá a vyžívala som sa v nadutosti a nerozprávaní sa, ale môj muž ma naučil komunikovať a neodúvať sa. Dnes je tendencia, že mladí ľudia sa pri prvých problémoch rozídu, ale manželstvo, to sú presne dva kamene, ktoré obrusuje čas, potom to ide ľahučko, veselo a voňavo.“
Láska k záhrade
Obaja mali aj spoločnú vášeň – záhradu. „Milujeme, keď sa v záhrade všetko prebúdza, máme dve nádherné slivky, ktoré sú nielen nádherné, ale aj veľmi dobré,“ prezradila nadšená záhradkárka Táňa. „V živote som nejedla lepšie slivky, ako sú tieto naše, a robím z nich aj pečený lekvár, ktorý je úžasný. Recept mám od kamarátky z Trebišova, tie slivky majú krásnu ružovú dužinku, treba tam minimum cukru. V mojom okolí je žiadaný. Keď sme sa sťahovali na náš pozemok, museli sme vyťať jednu slivku, ktorá tu bola, a priznám sa, aj teraz s veľkým dojatím, že mi to bolo veľmi ľúto. Objala som ju a ospravedlnila sa jej, že musí von, ale sľúbila som jej, že určite zasadíme slivku inde a podarilo sa. Mali sme šťastie na skvelú odrodu a manžel potom ešte z tej prvej zaštepil druhú. Sú veľké ako päste, sladké, z bývalej Juhoslávie, kde je to vraj slávny slivkový rod. Možno trochu mystický príbeh, ale ja verím na tieto veci. A nech sa páči – podelím sa s vami aj o ten recept: 2 kilogramy umytých odkôstkovaných sliviek rozložíme na plech, pokvapkáme 50 mililitrami octu a dáme do naplno vyhriatej rúry na 25 minút. Potom vyberieme a posypeme 250 gramov kryštálového cukru. Nemiešať, vložiť zase na 15 minút do rúry, vybrať z rúry a znova posypať 250 gramami kryštálového cukru. Zase dať do rúry na 25 minút. Stále platí nemiešať. Po upečení dať pol lyžičky kávovej mletej škorice, tri rozdrvené klinčeky a 4 polievkové lyžice rumu. Všetko rozmixovať v mixéri, aj keď ja do mixéra nedávam, ale po pridaní škorice, klinčekov a rumu premiešam a nalievam do krásne čisto umytých a uschnutých fliaš. Potom otočím hore dnom, zabalím do deky a nechám do druhého dňa. Naše slivky sú sladučké, takže dávam polovičné dávky cukru.“ Ďalej sa pochválila, že boli časy. Keď zavárala aj 120 fliaš uhoriek, neskôr osemdesiat, no posledné roky sa zaoberala už len slivkami, keďže sa rodina zrejme uhoriek objedla.
Choroba ju nepoznačila
Nie je tajomstvom, že herečkin život nebol len radosť z detí, vnučky, zo spokojného manželstva a filmových a divadelných postáv. V deň svojich 47. narodenín si vypočula krutý ortieľ – rakovina. Táňa Radeva sa netajila sa tým, že odmietla klasickú medicínu a siahla po alternatíve, dokonca po radikálnej diéte. Absolútne nejedla pevnú stravu, len pila šťavy 42 dní – diéta sa nazýva Breussova a Táňa všetko absolvovala pod lekárskym dohľadom. Aj keď so smiechom hovorila, že jej lekár s ňou takmer rok neprehovoril. Napokon všetko dobre dopadlo, aspoň na najbližších takmer dvadsať rokov.
Úlohy nepribúdali
Na televíznych obrazovkách sme si Táňu Radeva užili v seriáloch Ordinácia v Ružovej záhrade a Detektív Dušo v roku 2018. Keď sme sa jej v roku 2021 pýtali na úlohy a kedy si naposledy zahrala, zamyslela sa: „Už si ani nepamätám, určite je to vyše roka, však viete, aká je situácia, teraz cez pandémiu. Viem, že veľa ľudí toto obdobie prežíva ťažko, nech mi odpustia, ale ja si ho užívam. Som babička, teta Táňa, človek, ktorý má konečne čas na všetko, čo chce robiť, nech mi všetci odpustia, ale verím, že ma pochopia. Konečne som najviac sama sebou, mám čas na seba, na manžela, na deti, na vnučku, na susedov, ktorých mám skvelých. Nikam sa neponáhľam, aj s tou susedou, ktorej som často musela povedať, keď sa chcela rozprávať – prepáč Helenka, ponáhľam sa, naraz máme čas. Porozprávame sa, čo sme porobili v dome, v záhradke, čo sme varili, piekli a podobne. Upratovaniu som sa nemusela veľmi venovať, pretože poriadok je moja doména, samozrejme nejaké veci som vytriedila, ale veľmi v pohode.“
A ako to mala s kamarátstvami z brandže? „Áno, mám zopár „dievčat“, s ktorými sme mali „babinec“ išli sme na kávičku a verím, že sa zase stretneme s Miladkou Rajzíkovou, Ňusou Sulajovou, Majkou Breinerovou, Máriou Landlovou, lebo sú môjmu srdcu blízke. Niektoré pracujú, točia, skúšajú divadlo, ja som mimo a potrebovala som už tento oddych. Bola to hektická doba, dabovala som, 22 rokov som učila na konzervatóriu, hrala v niekoľkých seriáloch, fakt mi tento neplánovaný a nečakaný oddych prišiel vhod,“ povedala počas pandémie.
Milovaná postava
Vybrať z množstva postáv tú najmilovanejšiu herci a herečky väčšinou nevedia. Táňa Radeva mala v tomto jasno. „Axiňa z Tichého Donu,“ povedala zakaždým bez zaváhania. „V prešovskom divadle to režíroval úžasný režisér Eduard Mitnickij – šéfrežisér Národného divadla v Kyjeve. Niekedy sa stane, že si sadnete s postavou aj s režisérom natoľko, že potom pre vás už nie je žiadna rola ani inscenácia dostatočne dobrá. Preto som potom cítila pri každej práci deficit čohosi, čo už nikdy neprišlo. Možno i preto som opúšťala divadelné dosky bez bolesti, ktorú zvyknú herci zažívať. Napriek tomu, že prišlo množstvo úloh, aj ovácií bolo dosť, dokonca aj cien, ale už to pre mňa nikdy nebolo ono. Tak snáď v budúcom živote.“
K manželovmu maliarskemu umeniu mala vzťah i obdiv a sama maľovala. „Samozrejme, množstvo psíčkov, mačičiek, obláčikov pre malú Gašku,“ prezradila s úsmevom a dodala aj manželov pohľad na jej výtvory. „Teší ho, že tak krásne maľujem vnučke.“ Dnes je všetko inak, Táňa už maľuje a hrá svoje predstavenie v umeleckom nebi.
Zdroj foto: Pixabay
