Patrí k našim najmladším olympionikom a Slovensko do nej vkladá obrovské nádeje. Košičanka Zuzana Paňková (19) sa vďaka rodine venuje vodnému slalomu už od útleho detstva a má len jediný sen. Získať olympijské zlato!
Športovalo sa u vás v rodine, viedli vás k tomu doma?
Odmalička som bola vedená k pohybu, či to bola turistka, plávanie, lyžovanie alebo bicyklovanie. Každé leto od polroka sme celá rodina chodili stanovať a splavovať. Moja rodina sú vodní turisti - vodáci. Odmalička som chodila s rodinou na turistické splavy. Najprv ma babka a dedko brávali do deblovky (C2) a počas splavu som tam zväčša iba sedela, potom, keď som mala štyri roky ma posadili do plastového kajaku. A keď som bola predškoláčka, starí rodičia ma po škôlke brávali pozerať sa na tréning vodného slalomu môjho uja.
Vraj ste boli ešte dieťa, keď vás posadili do kajaku.
Keď som mala šesť rokov, tak som si prvýkrát sadla do slalomového kajaku a vtedy som sa do tohto športu zamilovala. Slalomový kajak bol ľahší, obratnejší, mohla som pretekať s ostatnými deťmi, nič viac som nepotrebovala.
Ak by ste mali motivovať iných, aby si aj oni vybrali tento šport, ako by ste ich presvedčili? Čím je podľa vás práve vodný slalom ten naj?
Je to šport, v ktorom je nesmierne veľa smerov, ktorým sa môžete venovať - technike, sile, vytrvalosti, mentálnej odolnosti a flexibilite. Takže nikdy sa nenudíte, vždy je sa v čom zlepšovať. K tomu každá jedna trať na svete je niečím výnimočná. Jazdením na rôznych tratiach na svete sa stávaš lepším.
My, ktorí nie sme profesionálni športovci, netušíme, čo všetko to obnáša. Aký je váš klasický deň, čo musíte dodržiavať, čo smiete, čo nesmiete?
Väčšinu času roka, okolo 270 dní, trávim mimo domu na sústredeniach a súťažiach. Klasický dvojfázový tréningový deň vyzerá nasledovne: ráno vstanem podľa toho, kedy mám prvý tréning, ale v priemere je to okolo 6:20 h. Urobím si základné rozhýbanie a kompenzačné cviky. Potom si dám raňajky, po raňajkách nasleduje ranná hygiena a potom krátka rozcvička s expanderom pred tréningom. Tréning na trati trvá väčšinou 1 hodinu. Pred tréningom mám 20 minút rozjazdenie a po tréningu ďalších 10 minút na vypádlovanie.
Školu pri takomto tempe a vyťažení stíhate?
Keď mám dopoludnia trošku času, povenujem sa škole. Potom mám obed. Po obede si na chvíľku ľahnem a potom sa venujem školským povinnostiam. Nasleduje druhý tréning daného dňa. Hodinu a pol pred tréningom robím tú istú predtréningovú rutinu, rozcvičku, kompenzačné cviky, expander a rozpádlovanie. Potom som opäť hodinu na trati. Po tréningu idem na večeru a večer sa venujem regenerácii a upokojeniu organizmu pred spánkom. Na spánok sa ukladám o 22:00 h.
Predpokladám, že veľa cestujete, kde sa vám páčilo najviac?
Najviac sa mi páčilo na ostrove Reunion - ostrov v Indickom oceáne. Mala som možnosť tam stráviť dva roky po sebe jarné sústredenie a bola to nádhera. Trénovať na ostrove obklopená oceánom, s dychberúcimi východmi a západmi slnka. Najviac sa mi páčil ten pocit džungle, vo voľnom čase sme chodili na túry k vodopádom - niekedy sme sa v nich aj osviežili, párkrát sme vyšli na sopku. Neustále som mala pocit, že som na nejakej výprave, ako v dobrodružnom filme.
Miestenku na olympijské hry už máte vo vrecku, čo na to vaša rodina, priatelia, aké sú očakávania ich, aj vaše? Je to nadšenie, radosť alebo, naopak, rešpekt, tréma?
Celá moja rodina - rodičia, súrodenci, starí rodičia, sesternice a bratranci, ale aj celá vodácka rodina, ľudia od vody, ktorí ma videli ešte v plienkach, ma všetci nesmierne podporovali, počas celej sezóny a na každých pretekoch mi držali palce. Keď sa mi podarilo sa nominovať na OH, prví mi volali a písali, v živote som nemala tak vyplakané oči, samozrejme, od šťastia. A kamaráti zo školy, tí boli tiež celí bez seba. Som si vedomá úžasnej podpory, ktorú pociťujem všade naokolo. Môj cieľ na OH je taký istý ako na každých pretekoch. Podať ten najlepší výkon, 100 percent zo mňa. Výkon sa postará o výsledok. O štarte pod piatimi kruhmi som snívala odmalička. Preto sa nesmierne teším, no zároveň pociťujem rešpekt a nervozitu.