Počuli ste už o zvláštnej jaskyni, ktorú u nás rôzni dobrodruhovia hľadajú už takmer 60 rokov? Alebo o tom, že doma máme napodobeninu slávneho Čínskeho múra? Neuveríte, na aké tajuplné miesta môžete natrafiť pri svojich potulkách čarokrásnym Slovenskom!
Val obrov
Aj keď patrí medzi najzáhadnejšie úkazy na Slovensku, zaručene ste o ňom ešte nepočuli. A je to obrovská škoda, že tejto pamiatke sa u nás venuje tak málo pozornosti. Val obrov je akási starodávna stena, ktorá je dlhá 60 kilometrov a široká 15 kilometrov. Tiahne sa od nemenej záhadného vrchu Sitno až po sútok riek Dunaja a Ipľa. Prečo a ako Val obrov vznikol, nikto nevie, naši predkovia však boli presvedčení, že ho na našom území postavili samotní diabli z pekla, aby mali akúsi „skratku“ počas svojich ciest na Zem, kde škodia ľuďom. Odborníci k tejto teórii pridali aj aktuálnejšiu, val vraj mal byť kedysi súčasťou starého rímskeho opevnenia.
Hrad Sitno
Každých sedem rokov sa otvárajú brány tajomného hradu v Štiavnických vrchoch, kde sa ukrývajú zakliati rytieri. Jeden z nich sa každých sedem rokov opýta jediné slovo: „Už?“ Keď mu slovenská zem neodpovie, brány sa opäť zavrú a rytieri spia ďalších sedem rokov. Keď však príde na náš národ to najhoršie obdobie, ktoré bude až také zlé, že aj samotná zem požiada rytierov o pomoc, tí zo Sitna vyjdú a prídu nás zachrániť. Tento hrad je opradený legendami už niekoľko storočí. Historikov však doteraz trápi fakt, že hoci bolo Sitno osídlené už pred troma tisíckami rokov, historické pramene z trinásteho až pätnásteho storočia o ňom úplne mlčia. Doteraz nepoznáme odpoveď na otázku, čo vlastne v tomto období s hradom bolo. Možno za to môže tajuplná hradná pani, ktorá raz pristihla neverného manžela v tej najnevhodnejšej chvíli a celé Sitno sa na dvesto rokov, kým jej bolesť pominula, zahalilo do jej smútočného závoja.
Mesačná jaskyňa
Koncom vojny objavil v Levočských vrchoch kapitán partizánskej jednotky Antonín Horák záhadnú jaskyňu. Zažil však obrovský šok, lebo podzemný priestor jaskyňu vôbec nepripomínal. Jej steny boli úplne hladké a vyzerali ako sklo. Záhadou však bolo, že keď do jaskynnej steny strieľal z pištole, strela ich vôbec nepoškodila. Toľko úryvky z denníka, kde si vraj Horák zaznamenával všetko čo videl. Po vojne ale emigroval do USA a o túto záhadu sa začal zaujímať aj svet. Okrem Američanov napríklad aj Francúzi, ktorí opatrne pri tejto zvláštnej jaskyni nadhodili tému existencie mimozemskej civilizácie. Dnešní jaskyniari sú k tejto teórii mimoriadne skeptickí, ale tajomnú Mesačnú jaskyňu v Levočských vrchoch aj tak hľadajú už takmer 60 rokov.
Pohorie Tribeč
Toto slovenské pohorie, ktoré sa rozprestiera na strednom Slovensku medzi mestami Nitra, Topoľčany, Partizánske a Zlaté Moravce, preslávila kniha Jozefa Kariku. Neskôr podľa nej nakrútili aj mysteriózny thriller Trhlina. Aj kniha, aj film sa venovali téme nevysvetliteľného miznutia ľudí, ktorí sa tam vybrali na turistiku. Záhada trvá už viac ako 70 rokov a tí, ktorí sa tu stratili, zmizli bez akejkoľvek stopy. Za všetkých spomeňme najviac medializované prípady. V roku 1929 to bol obľúbený miestny horár, o rok neskôr sa bez stopy stratila len 18-ročná Mária Švajzerová a o pár rokov po nej pracovník Baťovej fabriky Walter Fischer. Toho posledného našli o pár mesiacov s rozsiahlymi popáleninami a v takom zlom stave, že zvyšok života musel prežiť v opatere psychiatrov. V polovici 60-tych rokov zarezonoval prípad manželov z Bratislavy, ktorých auto sa našlo na príjazdovej ceste, ale o Jánovi a Alene Belanovičovcoch už nikto nikdy nepočul. Zatiaľ posledný prípad je z roku 2012, keď sa tu stratil dôchodca Jaroslav Buránsky. Išiel na hríby, nikdy sa však z lesa nevrátil. Jedným z vysvetlení týchto záhad môže byť aj to, že v pohorí sa nachádza veľa skál a prepadlísk, ktoré sú zle viditeľné a môžu byť veľmi nebezpečné.
Strašidelný dom v Štiavnických baniach
Dom, ktorý obýva najviac duchov, sa vraj v rámci Slovenska nachádza v Štiavnických Baniach. Tento prívlastok si vyslúžila 500-ročná budova, ktorá kedysi fungovala ako vojnový kryt. Legenda hovorí, že v minulosti v tomto záhadnom dome bývala jedna rodina, ktorá za záhadných okolností zomrela a dodnes strašia všetkých, ktorí sa rozhodnú do ich domu vstúpiť. A ak sa nájde nejaký odvážlivec, ktorý sa tu rozhodne prenocovať, odvaha mu dlho nevydrží. Všetci odtiaľto utekajú preč – hoci aj uprostred noci. Myslíte si, že je to výmysel? Zdá sa, že tu naozaj niečo nie je „s kostolným poriadkom,“ pretože na strašidelný dom sa pred časom prišla pozrieť aj slávna britská televízia BBC. Záhadné tiež je, že keď sa majitelia pokúsili dom rekonštruovať, nepodarilo sa im to. Murári jednoducho odišli s tým, že tu nedokážu pracovať.
Kysucké Megoňky
Žart prírody alebo pozostatky kozmickej lode? Pri pohľade na zvláštne kamenné gule, ktoré sa nachádzajú neďaleko Čadce, stratíte dych. Ide o jedinečný prírodný jav, ktorého pôvod a význam je doteraz nejasný. 15 kilometrov dlhý súvislý pás gúľ sa od osady Megoňky až po obec Klokočov. Je to najväčšie nálezisko podobných útvarov v Európe, podobné nájdete už len na Kostarike, Novom Zélande a v pralesoch Južnej Ameriky. Ako sa však tento prírodný jav ocitol ja na Kysuciach, nikto nevie. Pôvodne ich bolo asi 30, niektoré z nich sa však previezli do rôznych expozícií.
Urbanova veža v Košiciach
3. apríla v roku 1556 vypukol v Košiciach obrovský požiar. Zvonár Urban sa teda rozbehol do zvonice Dómu svätej Alžbety, aby hlasným zvonením varoval všetkých pred ničivým ohňom. Obetavo zvonil dovtedy, kým ho nepohltili plamene. Legenda hovorí, že jeho krv sa zmiešala so zvonom, ktorého povrch sa pod vplyvom tepla začal taviť. Keď sa Košičania rozhodli zo starého zvonu odliať nový, nepodarilo sa im to. Prácu dokončili až vtedy, keď miestny kňaz odslúžil omšu za zvonárovu dušu. Statočný zvonár však vraj na svojej veži ešte stále drží stráž a ak bude mestu hroziť nešťastie, určite znova rozozvučí ten najväčší zvon. Dovtedy sa jeho tvár ešte v noci občas mihne v okne zvonice. Obyvatelia mesta dúfajú, že to je znamenie jeho bdenia nad blahom mesta i jeho obyvateľov.
Čachtický hrad
Niet strašidelnejšieho hradu na Slovensku, ako sú práve Čachtice! A niet slávnejšej šľachtičnej v strednej Európe, ako je grófka Alžbeta Báthoryová, ktorá mala záľubu v krvi mladých a pekných dievčat. Týrala ich, vraždila a verila, že ich krv jej prinesie večnú mladosť. Na rozdiel od iných strašidelných príbehov, pri tomto ale nikto nepochybuje, že sa zakladá na realite. Priamo pri čine ju totiž v roku 1610 prichytil palatín Juraj Thurzo. V kaštieli našiel jedno mŕtve dievča a ďalšie dve boli dobité. Neskôr sa zistilo, že ich zavraždila zrejme až niekoľko stoviek. Palatín jednal rázne - Alžbetu previezli do väzenia iného hradu, kde bola až do svojej smrti v roku 1614. Pri grófke sa objavili aj podozrenia z vykonávania rôznych čarodejníckych a okultných rituálov. Okrem toho sa o nej klebetilo, že ak ju niekto na Čachtickom hrade navštívil, pri odchode za hosťom poslala svojich sluhov, aby ho prepadli a olúpili. Historici dnes tvrdia, že vplyv na správanie Alžbety Báthoryovej mala zrejme aj genetika, pochádzala totiž z rodu, ktorý vďaka sobášom medzi pokrvnými príbuznými trpel degeneráciou. Samotní Báthoryovci boli známi tým, že boli zlí a nepríjemní ľudia, ktorí mali aj rôzne sexuálne úchylky. Jej strýko bol naviac známy aj ako satanista. Čuduje sa teda niekto, že v múroch strašidelného hradu vraj dodnes počuť plač a stony týraných dievčat? A ak máte šťastie, možno na jeho chodbách uzriete aj samotnú krvavú grófku, ktorej duša tam vraj dodnes oplakáva svoje hriechy.
Zdroj foto: Pixabay
