Počuli ste, že kedysi v dávnej minulosti, približne 2300 rokov pred Kristom, existovalo Šafranové mesto? Pestovalo sa v ňom najcennejšie korenie sveta. Šafran. Starovekí Egypťania ho využívali ako liek a neskôr sa z neho stalo dokonalé farbivo na látky. Šafran sa spomína v Biblii a písal o ňom aj grécky básnik Homér. Starí Rimania z neho vyrábali parfumy a osviežovali ním davy v amfiteátroch. Vedeli ste ale, že táto exotická rastlina sa dá pestovať aj na Slovensku? Dvaja talentovaní študenti sa o to úspešne pokúsili a dnes sú spolumajiteľmi najväčšej vertikálnej šafranovej farmy na svete.
Viktor Kulcsár má 25 rokov, pochádza z Bratislavy, študuje v Holandsku a veľmi ochotne nám povedal viac o tom, ako a prečo sa so svojím kolegom Miroslavom rozhodli pestovať takzvané červené zlato. Ich cesta sa začala pomerne jednoducho. Študujú biznis a založili si vertikálnu farmu. Pestovali rôzne zelené výhonky, bylinky, listovú zeleninu a jednoduché plodiny.
„Predávali sme to reštauráciám a takto sme v podstate odštartovali náš biznis. Fungovalo nám to veľmi dobre. Ale prišiel kovid a my sme sa vrátili na Slovensko. Chceli sme v tomto segmente pokračovať aj tu, ale narazili sme na problém a tým je cena. Reštaurácie nechcú míňať veľa za produkty,“ povedal nám Viktor s tým, že v západnej Európe sa ľudia o kvalitu potravín zaujímajú viac.
Prečo práve šafran?
Aj napriek sťaženým podmienkam počas pandémie sa vysokoškoláci nevzdali a rozhodli sa, že budú pestovať plodinu, ktorá má nejakú „vyššiu pridanú hodnotu“. Skúsili ženšen, papáju, wasabi, ale najviac sa im zapáčil šafran siaty. Dôvody boli pomerne logické.
„Je to najdrahšie korenie na svete. A keďže náklady na vertikálnu farmu sú z investičného hľadiska na začiatku celkom vysoké, tak čím drahšie sa produkt predá, tým lepšie,“ vysvetlil pre Nový Čas Nedeľa Viktor Kulcsár, ktorý je študentským podnikateľom roka a spolu s kolegom už vyhrali aj rôzne súťaže u nás doma a v Európe.
Škola im pomohla
Učili sa od majstrov, našli si iránskeho odborníka, ktorý im predviedol rôzne techniky pestovania. Talentovaní študenti neskôr skombinovali jeho vedomosti s vlastnou technológiou a biznis sa utešene rozbehol.
Dnes sa už ale Viktor nevie dočkať, kedy odovzdá na vysokej škole svoju bakalársku prácu, aby sa mohol šafranovej farme venovať naozaj naplno. Aj keď – ako hovorí – v škole im vždy vychádzali v ústrety a v tom, čo robia, cítili podporu.
„Napokon aj škola z nás mala dobré promo, vedeli nás využiť ako príklad dobrej praxe,“ pousmial sa talentovaný študent, ktorý venoval spoločnému biznisu veľa času. Uvažuje však pragmaticky. „Nehovorím, že škola je zbytočná, to určite nie, ale na to, čo chcem robiť a čo robím, ju nepotrebujem.“
Na kvalite záleží
Na našu otázku, či by sme mohli pestovať šafran aj my u seba doma, Viktor súhlasne prikývol. „Podarilo by sa vám to. Problém by bol ale v tom, že na severnej pologuli kvitne šafran iba v zime. A my na farme máme viac kontrolované prostredie a vieme lepšie napodobniť vhodné podmienky pre túto rastlinu. Máme softvér, ktorý presne kontroluje, čo rastlina dostáva a kedy to potrebuje. Vďaka efektívne nastaveným podmienkam a starostlivosti má potom celá úroda vyššiu kvalitu,“ opisuje jeden zo zakladateľov vertikálnej šafranovej farmy.
Na kvalite im, samozrejme, veľmi záleží, šafran sa totiž ďalej distribuuje do farmaceutického a kozmetického priemyslu. Vďaka moderným technológiám dokážu prispôsobiť aj samotné zložky šafranu takej úrovni, ktorú od nich ich obchodní partneri očakávajú. „Ak napríklad potrebujú, aby bioaktívna zložka šafranu, ktorá farbí, dosiahla istú úroveň, vieme upraviť prostredie samotnej rastliny tak, aby sme to splnili,“ prezradil nám Viktor.
Vysoké ambície
Väčšina práce na šafranovej farme je automatizovaná. „Ale samotný zber ešte nie. Tam zatiaľ potrebujeme 70 brigádnikov, ale ak všetko pôjde podľa plánu, tak na budúci rok by sme mali mať plne automatizovaný aj zber. Ambície však majú obaja vysokoškoláci vyššie.
„Chceme expandovať. Teraz sme boli prvovýrobcovia, vyrábali sme základnú surovinu. Tú ale vieme spracovať a chceli by sme sa dostať na úroveň plne vertikálne integrovanej spoločnosti a mať všetko pod jednou strechou. Od výroby po spracovanie a finálne produkty,“ hovorí Viktor, ktorý pre Nový Čas Nedeľa prezradil, že okrem šafranu pestujú aj exotické huby, napríklad tzv. leviu hrivu, z ktorej sa vo svete vyrábajú okrem iného aj výživové doplnky.
Má to potenciál
Samotný šafran ľudia síce poznajú ako korenie, ale spoluzakladateľ šafranovej firmy ho odporúča napríklad aj ako prísadu do čaju. A vie, čo robí. Rastlinka totiž bráni vzniku rakoviny, pomáha proti nespavosti, odbúrava stres, udržiava zdravé srdce, mozog a je veľmi účinná pri liečbe prechladnutí a horúčok.
Oboch mladých Bratislavčanov v ich netradičnom biznise podporuje aj rodina, ktorá sa teší, že čas venujú užitočnej veci a že sa im v tom naozaj darí. Vedia, že ešte majú pred sebou dlhú cestu, ale už teraz sa im podarilo to, čo málokomu. V takom mladom veku rozbehnúť firmu s takým obrovským potenciálom je naozaj veľký úspech.
Všetko o slovenskej šafranovej farme
- nachádza sa v Rovinke neďaleko Bratislavy
- v hale im rastie asi 150 000 rastliniek šafranu
- od výsadby po zber ubehnú asi 3-4 mesiace
- ročne vyprodukujú asi 6 kíl šafranu z dvoch zberov
Je ich ako šafranu
Šafran sa dostal do Európy najmä do Španielska, Francúzska a Talianska vďaka križiackym výpravám. U nás je známy najmä ako vzácne a drahé korenie, pričom jeho cena závisí od kvality a typy rastliny. Kvet šafranu obsahuje tri piestiky, ktoré sa musia ručne vytrhnúť. Na jeden kilogram sa musia vyzbierať piestiky zo 60 000 až 120 000 kvetov.
Zdroj foto: Veles farming
6
