Pre mnohých sa vianočné obdobie končí tradične až oslavami sviatku Troch kráľov, ktorý pripadá na 6. januára. Nejedna rodina až po tomto dni odzdobí stromček a odloží vianočné dekorácie. Kto sú však mudrci, ktorých si v tento deň pripomíname, s ktorým kresťanským sviatkom sú spojení a podarilo sa už astronómom odhaliť skutočnú betlehemskú hviezdu?
Príbeh mudrcov prichádzajúcich z východu poznajú aj tí, ktorí nečítali Bibliu. Sviatok troch kráľov oslavujeme na Slovensku vždy 6. januára. A hoci sa zdá, že už samotný názov sviatku všetko vysvetľuje, ostávajú až do dnešných dní traja mudrci či králi zahalení tajomstvom.
Čo hovorí Matúš
V mnohých vianočných piesňach sa spomínajú traja králi, ktorí idú za hviezdou a prichádzajú vzdať úctu Ježiškovi do Betlehema. Pozorný čitateľ Biblie však vie, že v pôvodnom texte sa vôbec nenazývali kráľmi, dokonca sa nedozvedáme ani ich počet. V Novom zákone sa objavujú iba raz, a to v rozprávaní Matúša, podľa ktorého viedla jasná hviezda mágov z východu, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa, a keď vošli do domu, našli v ňom Máriu s jej synom.
Odkiaľ teda vieme, že boli traja, aké mená mali, odkiaľ prišli a čo všetko doniesli malému Ježišovi? Pôvodné rozprávanie sa podľa odborníkov na Bibliu v priebehu stáročí menilo. Pridávali sa k nemu nové fakty, vznikali tradície a zvyky, ktoré sa rôznia v jednotlivých regiónoch.
Vzácne dary
Keďže spomínaní mudrci mali prísť z východu, predpokladá sa, že by mohlo ísť o viacero rozličných území, napríklad staroveký Babylon či Perziu. Práve Perzia je krajinou, kde existovala osobitná skupina učených astrológov pôsobiacich ako kňazskí poradcovia, ktorí sa venovali aj mágii.
Prichádzajúci muži si podľa pôvodného rozprávania kľakli pred Ježiška a „ponúkli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu“. Takéto dary spomína už starozákonný prorok Izaiáš, sú totiž hodné na vzdanie holdu Jeruzalemu.
Matúš vo svojom rozprávaní spomína aj hrozbu v podobe kráľa Herodesa, ktorý počul chýry o narodení nového „kráľa“ a žiarlivo hľadal dieťa. Mágovia sa totiž na ceste do Betlehema zastavili v Herodesovom paláci a kráľ ich požiadal, aby mu oznámili, kde je toto novonarodené dieťa, aby mu aj on mohol ísť vzdať úctu. Ale mágovia dostali vo sne varovanie, aby sa nevracali k Herodesovi, a tak odišli do svojej krajiny inou cestou a už o nich nikto nikdy nepočul.
Z každého kúta
Už v 2. storočí boli títo mágovia povýšení na kráľov pravdepodobne preto, že kadidlo sa v jednom zo žalmov spája s kráľovskou hodnosťou. Ich počet bol spočiatku rôzny, niekde verili, že boli len dvaja, inde až dvanásti. Magické číslo tri podľa niektorých odborníkov súvisí s počtom vymenovaných darov.
Mená, ktoré im dnes pripisujeme, však dostali oficiálne až v 8. storočí. Gašpar, Melichar a Baltazár mali pochádzať z rôznych kútov sveta a mali mať rozličnú podobu. „O prvom sa hovorí, že to bol starý muž s bielymi vlasmi a dlhou bradou,“ píše sa v stredovekom írskom opise. „Druhý bez brady a ryšavý, tretí s čiernou kožou a hustou bradou.“
Neskôr sa dozvedáme, že Melichar pochádzal z Perzie, Gašpar z Indie a Baltazár z Arábie. Ich dary mali aj zvláštny symbolický význam: zlato znamenalo Ježišov status „kráľa Židov“, kadidlo predstavovalo božstvo a identitu dieťaťa ako Syna Božieho a myrha sa týkala Ježišovej smrteľnosti.
Dlhá cesta
Traja králi v priebehu storočí získavali na popularite. V priebehu 12. a 13. storočia vznikol napríklad slávny veľký pozlátený trojitý sarkofág, v ktorom sú údajne uložené pozostatky týchto troch svätcov. Našla ich pôvodne svätá Helena, ktorá ich priviezla do Konštantínopola, odtiaľ putovali do Milána a následne do katedrály v Kolíne na Rýnom, kde možno ich veľkolepé miesto posledného odpočinku obdivovať dodnes.
Traduje sa, že si prešli mnohými útrapami a naposledy sa spoločne stretli v Arménsku, kde sa zúčastnili na svätej omši a zomreli. Svätý Melichar 1. januára vo veku 116 rokov, svätý Baltazár 6. januára vo veku 112 rokov a svätý Gašpar 11. januára vo veku 109 rokov.
Nech už bola skutočnosť akákoľvek, oslava príchodu troch kráľov patrí k jedným z najstarších kresťanských sviatkov, hoci sa oslavuje rozlične. Zatiaľ čo rímskokatolícka cirkev si pripomína Zjavenie Pána 6. januára, pravoslávni kresťania až 19. januára.
Betlehemská hviezda
Objavilo sa v čase predpokladaného narodenia Ježiša na oblohe nebeské teleso, ktoré mohlo troch mudrcov priviesť do Jeruzalema? Táto otázka trápi ľudí už celé stáročia. Do dnešných dní je záhadou, o aké vesmírne teleso či jav by mohlo ísť. Aj keď pôvodný text spomína hviezdu, medzi zaujímavých adeptov patria kométy i naši najbližší vesmírni spoločníci, napríklad konjunkcia Jupitera so Saturnom, ktorá sa objavila v roku 7 pred našim letopočtom. K ďalšej konjunkcii došlo medzi Venušou a Jupiterom o päť rokov neskôr.
V roku 12 pred n. l. sa na oblohe objavila aj známa Halleyho kométa a čínski i kórejskí astronómovia hlásili kométu alebo novu v roku 5 pred n. l., ktorú bolo možné pozorovať na oblohe celých sedemdesiat dní.
Zlato, myrha a kadidlo
Z darov, ktoré traja králi priniesli, sú známe hneď tri. Kov hodný kráľov, teda zlato, myrha a kadidlo.
Myrha je modrozelená živica, teda sušená miazga z myrhovníka, ktorý sa vyskytuje v Somálsku a východnej časti Etiópie. Výraz myrha je odvodený z hebrejského „murr“ alebo „maror“, tzn. „horký“. Už v staroveku si ju veľmi cenili a bola drahšia než jej hmotnosť v zlate. Používala sa hlavne pri pohreboch, keď sa pálila, ale tiež ako balzamovacia masť.
Vzácnym darom bolo aj kadidlo získavané z kmeňa kadidlovníka, ktoré sa mieša s myrhou a balzamom, a pri pálení vydáva korenistý pach. Slúži nielen pri náboženských obradoch, ale aj pri meditáciách, a to už od staroveku. Pôvodne pochádza z južného Ománu. Bolo cenené viac než zlato.
Naše trojkráľové zvyky
Pre stredoeurópske krajiny, a teda aj pre Slovensko sú tradičné zvyky, ktoré v iných častiach Európy či sveta nepoznajú. Typické sú návštevy domácnosti počas sviatku Troch kráľov a písanie iniciálok mudrcov nad dvere či na trám domu, ktorý je od tej chvíle pod ochranou.
Dievčatá by sa v tento deň mali umyť v snehu pre krásu a dvory sa posypať ovsom pre dobrú úrodu. Pevné zdravie získa každý, kto sa okúpe v ľadovom potoku.
Do kostola treba zájsť na svätenie vody a kriedy. Vodou sa potom kropia príbytky a kriedou kreslia kruhy, do ktorých nemôžu vstúpiť temné sily. Večer sa potom predpovedá budúcnosť. A hoci sa na Troch kráľov končia vianočné sviatky, prichádzajú fašiangy plné zábav a hodovania.