Planéta Jupiter je známa svojou Veľkou červenou škvrnou, ktorá je aj z vesmíru neprehliadnuteľná. Až doteraz si vedci mysleli, že jej vek možno rátať minimálne v stovkách rokov. Najnovšie poznatky odhalili, že sme sa mýlili. Aká je teda škvrna stará a hrozí jej už čoskoro zánik?
Veľká červená škvrna je atmosférický jav v horných vrstvách atmosféry Jupitera. V podstate ide o obrovský hurikán – anticyklónu, ale v oveľa väčšom priestorovom a časovom meradle.
Nová škvrna
Nachádza sa na južnej pologuli Jupitera. Od severu na juh meria 15 000 km, čo je viac, ako priemer celej Zeme. Jej rozmer vo východo-západnom smere je vyše 24 000 kilometrov. Otáča sa v západnom smere približne raz za týždeň. Jej vznik, pôvod, fyzikálne vysvetlenie a správanie nebolo do súčasnosti spoľahlivo objasnené a pre vedeckú obec je stále veľkou neznámou.
Napriek tomu sa vedci môžu pochváliť určitými novinkami, dokonca až šokujúcim záverom. Pôvodne sa predpokladalo, že obrovský búrkový systém popísal ako prvý astronóm Giovanni Domenico Cassini v roku 1665. Najnovšia štúdia na základe jeho nákresov i poznámok tvrdí, že nešlo o terajšiu Veľkú červenú škvrnu.
Pohľad zblízka
Astronomické pozorovania z roku 1713 totiž Cassiniho škvrnu nezaznamenali, opätovne ju potvrdili až pozorovania zo začiatku 19. storočia. Zdá sa teda, že obrovská anticyklóna je stará zhruba dvesto rokov a potupne sa zmenšuje.
Keď v roku 2016 fotografovala Jupiter družica Juno, zistilo sa, že škvrna je pomerne plytká a tenká. Je teda možné, že časom môže úplne zaniknúť, zrejme to však ešte potrvá roky. Dovtedy budú astronómovia zbierať nielen nové dáta, ale preverovať aj staršie pozorovania, aby vývoj tohto zvláštneho úkazu, ktorému ešte poriadne nerozumejú, lepšie zdokumentovali.
Zdroj foto: pixabay
