O tom, čo skutočne stálo za pádom jednej z najväčších a najvýznamnejších ríš minimálne na európskom kontinente, sa vedci sporia až do dnešných dní. Za pád slávnej Rímskej ríše mal byť zodpovedný nielen úpadok mravov, ale hlavne klimatická kríza. Nový výskum však odhaľuje iného vinníka.
Keď v roku 476 nášho letopočtu definitívne zanikla Rímska ríša, priniesla koniec jednej významnej éry v našich dejinách. Hoci Východorímska ríša prežila ešte ďalších tisíc rokov, vedci cítili potrebu zistiť presné príčiny zániku rozsiahleho a mocného impéria, ktoré na vrchole svojej moci ovládalo celé Stredomorie, Blízky východ, severnú Afriku a veľkú časť Európy.
Mor či Peržania?
Dlho sa predpokladalo, že k rozpadu moci Ríma prispela klimatická kríza, ktorá vrcholila v tejto časti sveta v polovici 6. storočia i veľký a ničivý mor z roku 543. Nová štúdia odborníkov z Oxfordu a Varšavskej univerzity však zistila, že rímska civilizácia bola vtedy na vrchole svojej moci, ekonomického výkonu a populácie, a tieto veľké pohromy neboli príčinou jej konca.
Ukázalo sa, že Rimania nezvládli dlhodobý konflikt s Perzskou ríšou. Boje začali už v polovici prvého storočia nášho letopočtu a pokračovali až do 7. storočia. Tento vytrvalý tlak oslabil Rímsku ríšu, ktorá postupne začala strácať svoje východné územia. To spôsobilo stratu kontroly nad obchodnými cestami, mimoriadne dôležitými spojnicami, vďaka ktorým ríša prekvitala.
Bez prístupu k obchodu sa ekonomika rýchlo zrútila a prinútila ľudí v Rímskej ríši utiecť do iných oblastí, ako je Konštantínopol, uviedli vedci. Pre svoje tvrdenia majú aj mnoho údajov. Tím odborníkov analyzoval vraky lodí v celom Stredozemnom mori z viacerých miest ako Marseille, Neapol, Kartágo, východné Španielsko a Alexandria, aby lepšie pochopili, čo spôsobilo pád.
Biznis na prvom mieste
Spočítali množstvo vrakov lodí okolo pobreží, množstvo keramiky i tovaru, ktorý viezli a vypočítali, aký rozsiahly musel byť námorný obchod v jednotlivých obdobiach. Napriek klimatickej zmene a veľkému moru obchod prekvital a jeho úpadok zistili až v druhej polovici 7. storočia.
Zdá sa teda, že učebnice dejepisu sa budú musieť opäť o čosi pozmeniť a nové vedecké prístupy umožňujú odhaľovať aj javy, o ktorých sme si už mysleli, že sú dobre preskúmané.
Zdroj foto: Pixabay
