6Slovenský premiér Robert Fico bol 15. mája postrelený, čím sa zaradil do dlhého radu európskych lídrov, ktorí čelili fyzickej likvidácii. Hoci je verejnosť šokovaná, aj v uplynulom polstoročí zaplatili viacerí politici na našom kontinente životom či zdravím za to, že boli na očiach verejnosti.
Motívy útočníkov a atentátnikov bývajú rôzne od politického a náboženského presvedčenia až po psychickú chorobu, viacero životov vyhaslo aj rukou najatých zabijakov. Najčerstvejší z útokov sa odohral začiatkom mája v Nemecku, kde skupina mladých ľudí napadla a surovo zbila europoslanca Matthiasa Eckeho počas vylepovania plagátov ku kampani.
S nožom v ruke
Mnohí majú ešte v čerstvej pamäti aj útok v susednom Poľsku, kde útočník pobodal starostu mesta Gdansk Pawela Bogdana Adamowicza. Za vraždu mladého, 27-ročného útočníka trpiaceho schizofréniou súd odsúdil na doživotie. Vo februári 2015 v Moskve neznámi útočníci zastrelili Borisa Nemcova, ruského politika, poslanca a predsedu Republikánskej strany Ruska. Tragicky vyhasol aj život švédskej ministerky zahraničných vecí Anny Lindhovej, ktorú smrteľne zranil útočník nožom v obchodnom dome v centre Štokholmu v septembri 2003. Neskôr bol odsúdený na doživotie.
Výstrel atentátnika
Rok 2003 bol tragický. Ešte na jar bol zavraždený srbský premiér Zoran Djindič, prozápadný politik, ktorý v roku 2000 viedol zvrhnutie autokrata Slobodana Miloševiča. Pokusu o atentát čelil už 21. februára 2003, keď do jeho vozidla cestou na belehradské letisko takmer narazil nákladný automobil. Podľa polície vtedy zabránil tragédii obratný manéver premiérovho vodiča. Šofér vozidla s rakúskou poznávacou značkou bol zadržaný. Pri sebe mal falošné dokumenty. O život prišiel nakoniec 12. marca 2003 na parkovisku pred sídlom vlády. K atentátu došlo o 12.23 hod., keď Djindjić vchádzal do budovy vlády. Z diaľky na neho vystrelil najatý ostreľovač a zasiahol Djindjića do pŕs a do žalúdka. Za vraždou boli páchatelia z mafiánskej skupiny Zemunsky klan a ich úmyslom bolo vyvolať v krajine chaos.
Cieľom prezident
Ani rok 2002 európskym politikom veľmi neprial. Francúzsky prezident Jacques Chirac prežil pokus o atentát v júli 2002 po tom, čo naňho útočník vystrelil, ale minul, keď si prezeral vojakov na Deň dobytia Bastily. Omnoho horší osud postihol známeho holandského politika, ktorý kritizoval imigráciu a islam, Pima Fortuyna, ktorý bol zavraždený v máji 2002, deväť dní pred všeobecnými voľbami. Vrah bol ochranca zvierat.
Na vozíčku
O desať rokov skôr prežil s vážnymi následkami atentát nemecký politik Wolfgang Schauble. Len niekoľko dní po zjednotení Nemecka v roku 1990 ho trikrát zasiahol psychicky chorý útočník na predvolebnom stretnutí. Kvôli čiastočnému ochrnutiu musel tento poslanec nemeckého parlamentu až do svojej smrti na sklonku minulého roku používať invalidný vozík. Jedným zo smutne známych incidentov je aj vražda švédskeho sociálnodemokratického premiéra Olofa Palmeho na ulici v centre Štokholmu vo februári 1986. S manželkou si vyšli na večeru a do kina. Nemal so sebou ochranku, preto sa stal pre útočníka ľahkým cieľom. Z tmy vyšiel muž a premiéra zastrelil. Až v roku 2020 švédski vyšetrovatelia oznámili, že totožnosť vraha poznajú, keďže je však mŕtvy, nebude stíhaný. Okolo tohto atentátu vzniklo v priebehu rokov mnoho konšpiračných teórií.
Smrteľný výbuch
Aj britská premiérka Margaret Thatcherová, nazývaná „železná lady“, len o vlások unikla obrovskému výbuchu počas pobytu v anglickom Brightone. V hoteli pred konferenciou Konzervatívnej strany nastražili členovia Dočasnej írskej republikánskej armády bombu. Pri jej výbuchu zahynulo päť ľudí. Pokusu o atentát čelil začiatkom 80-ych rokov aj pápež Ján Pavol II. V máji 1981 ho priamo na Námestí svätého Petra postrelil turecký mladík Mehmet Ali Ağca. Atentát bol naplánovaný ako útok Ağcu a záložného strelca Orala Çelika. V pozadí celú akciu riadil Zilo Vassilev, bulharský vojenský atašé v Ríme. Ağca si za svoj čin odpykal vo väzení dvadsať rokov. Pápež utrpel dve vážne strelné zranenia, po zotavení však atentátnika navštívil vo väzbe a odpustil mu.
Vyčíňanie teroristov
Aj sedemdesiate roky boli poznačené krvavými útokmi. Pozornosť celého sveta upútal únos bývalého premiéra a prezidenta talianskych kresťanských demokratov Alda Mora v marci 1978, pri ktorom zomrelo päť členov jeho ochranky. Únoscami boli príslušníci krajne ľavicovej militantnej skupiny Červené brigády, ktorí výmenou za jeho prepustenie požadovali prepustenie väzňov. Alda Mora našli dva mesiace po únose zastreleného v batožinovom priestore auta po tom, čo talianska vláda odmietla s teroristami vyjednávať. Keď bol v roku 1981 touto organizáciou unesený politik Ciro Cirillo, vláda už s únoscami jednala a po zaplatení výkupného bol prepustený.
Zdroj foto: shutterstock, profimedia
