Ľaváci tvoria asi desať percent populácie. (Zdroj: Pixabay)
Kedysi boli utláčaní, menejcenní a dokonca ich pokladali za zdravotne znevýhodnených. Uverili by ste tomu, že je reč o ľavákoch? Doba sa však rýchlo mení a dnes sa už o nich hovoria iné veci. Nový Čas Nedeľa preto zisťoval, čo je pravdy na tom, že títo ľudia sú vraj lepší umelci, športovci a násilné preúčanie na pravorukosť im vraj môže spôsobiť nielen psychické, ale aj fyzické problémy.
Už starí Rimania mali s ľavorukosťou vážny problém. Podľa zachovaných memoárov rímskych vojvodcov vieme, že s takýmito legionármi urobili rýchly proces. Ak sa mladík chcel stať vojakom a bol ľavák, tak mu túto ruku jednoducho priviazali k telu a neostávalo mu iné, len sa naučiť fungovať s pravou rukou.
Ani východné kultúry neboli kedysi k ľavákom o nič zhovievavejšie. Čínske písmo napríklad ľaváci zvládajú len s veľkou námahou, prioritne bolo totiž uspôsobené pre pravákov. A ak Japonec zistil, že jeho manželka je ľaváčka, bol to dôvod na rozvod.
Nečistá ruka
Samostatnou kapitolou sú ale arabské kultúry. Je všeobecne známe, že ľavá ruka slúžila na utieranie zadnej časti tela po potrebe a z dôvodu nečistoty sa už nepoužívala na nič iné. A vziať si príbor alebo jedlo ľavou rukou sa dodnes považuje napríklad u beduínov za veľkú nevychovanosť a urážku hostiteľa. To isté platí aj v Indii a Indonézii.
Eskimáci pokladali ľavákov za čarodejníkov a ak by žili ľavorukí ľudia v stredoveku, s veľkou pravdepodobnosťou by museli vysvetľovať, či nie sú kamaráti s diablom.
V Afrike im ľavú ruku polievali vriacou vodou dovtedy, kým im v nej neodumreli nervy a neboli nútení používať už len pravú ruku.
A už v najstarších divadelných hrách môžeme sledovať, že ten najväčší zloduch prišiel na javisko vždy len z ľavej strany.
Kedy prišla zmena?
Veru, ľaváci to nemali v dejinách vždy jednoduché. A platilo to nielen o obyčajných ľuďoch, ale aj o tých slávnych. Do dnešných dní sa traduje, že anglický kráľ Juraj VI. sa zajakával, pretože bol ľavák a násilne ho chceli od tohto „zlozvyku” odučiť.
Zásadná zmena prišla až v druhej polovici 20. storočia, keď sa v školách postupne začal meniť názor na ľavorukosť a deti už neboli tak násilne preúčané na pravú ruku ako kedysi. V bývalom Československu sa to začalo praktizovať od roku 1967, aj keď faktom je, že v istých oblastiach trvalo ešte pekných pár rokov, kým sa táto „novinka” zaviedla do praxe.
Osvetu ale spravil aj oficiálne uzákonený Medzinárodný deň ľavákov, ktorý sa od roku 1976 oslavuje vždy 13. augusta a jeho prvoradým cieľom je upozorniť verejnosť na to, s akými problémami musia ľaváci denne zápasiť.
Pretože až keď si – ako pravák – vyskúšate napríklad niečo vystrihnúť alebo prišiť ľavou rukou, tak pochopíte, že hovoríme o naozaj vážnej veci. Dobrou správou je, že na celom svete, vrátane Slovenska, už pribúdajú obchody, ktoré ponúkajú špecializovaný sortiment len pre ľavákov. A zákazníkov je viac ako dosť, na svete ich je totiž približne 10 percent.
Niektorí ľaváci dokážu písať oboma rukami. (Zdroj: Pixabay)
Dominantná noha
A kto je to vlastne ľavák? Je to, samozrejme, človek, ktorý má ľavú ruku obratnejšiu než pravú. „Funguje” teda opačne ako väčšina populácie. Ľaváctvo sa sleduje aj pri dolných končatinách, keď sa napríklad pri futbale používa na kopanie dominantná noha a táto opačná dominancia býva často výhodou napríklad pri futbale alebo bejzbale.
Ľavák používa ľavú ruku pri rôznych činnostiach oveľa častejšie ako pravú, pričom sa práve ľavou rukou naučí aj rýchlejšie písať. A keďže v minulosti sa ľaváctvo považovalo za problém, opýtali sme sa odborníkov vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, aký je moderný pohľad na tento problém.
Čo na to odborníci?
„Ľaváctvo alebo ľavorukosť, ako sa tento jav niekedy nazýva, sa nedá považovať za poruchu alebo chorobu, nejde o návyk ani o zlozvyk. Zjednodušene povedané, ide najčastejšie o funkčnú prevahu ľavej ruky nad pravou, čo však samo osebe môže prinášať určité komplikácie,” dozvedeli sme sa od psychologičky Evy Smikovej s tým, že mnoho štúdií dokazuje spojitosť medzi ľaváctvom a genetikou.
„Približne 45 % detí narodených dvom ľavákom je ľavorukých, ak je ľavoruká len matka, pravdepodobnosť, že aj dieťa bude ľavák, je asi 25 %. Ak je ľavák len otec, pravdepodobnosť, že aj dieťa bude ľavák, je 20 %,” povedala pre Nový Čas Nedeľa odborníčka a pripojila aj ďalšie zaujímavosti.
„O niečo viac ľavákov je medzi mužmi než medzi ženami. Nie je síce úplne jasné, čím je to spôsobené, no niektoré štúdie naznačujú, že tu môže zohrávať úlohu zvýšená úroveň testosterónu. Postup v lateralizácii (čiže vyhranení pravej alebo ľavej ruky, pozn. redakcie) je pozvoľný. Približne okolo štvrtého roku, keď dieťa vo väčšej miere začína používať nejaké nástroje, sa lateralita vyhraňuje a ustaľuje. Súčasne sa však uplatňuje aj tlak prostredia, takže ubúda ľavákov a pribúda pravákov,” dodala psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie s tým, že aj počas školského veku sa percento pravákov ľahko zvyšuje.
„Príznačné pritom je, že počas celého predškolského veku len zriedkakedy môžeme u jednotlivých detí hovoriť o úplne dokonalom ľaváctve alebo praváctve,” dozvedeli sme sa.
Aká je pravda o ľaváctve a ľavákoch?
Odpovedá psychologička PhDr. Eva Smiková, PhD., z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie
Psychologička Eva Smiková (Zdroj: ancn)
V minulosti sa v našich školách ľavorukosť potláčala, aké sú aktuálne trendy? Píšu stále malí ľaváci na rozdiel od pravákov guľôčkovým perom a nie atramentom?
Je vhodné a užitočné, aby sa ľavoruké dieťa pripravilo už v rodine. Dieťa má byť poučené, že jeho ľaváctvo nie je chyba ani nejaká zvláštnosť, že je to prirodzený jav. Pani učiteľky už v materskej škole a na základnej škole majú metodiku, ako učiť ľavákov kresliť, písať, existuje veľa špeciálnych pomôcok pre ľavákov (perá, farbičky, pravítka, nožničky a pod.).
Je pravda, že násilné potláčanie ľavorukovosti viedlo aj k psychickým chorobám?
Čo sa týka následkov precvičovania ľaváctva, je ich pestrá paleta, nielen zajakávanie, ktoré je najznámejšie. Prejavuje sa motorický nepokoj, neurózy. Zmeny v správaní nastupujú intenzívne už aj na samom začiatku precvičovania. Niekedy sa deti stávajú plačlivými, hnevlivými, iné agresívnymi až pomstychtivými. Iné sú nápadne neposlušné, tvrdohlavé alebo klamú a podvádzajú. Objavuje sa odpor ku škole, nechuť ku školskej dochádzke, niekedy aj ranné zvracanie pred vyučovaním. Vyskytuje sa záškoláctvo, zabúdanie pera a pod. Častý je aj nepriateľský postoj k učiteľovi, ktorý sa prenáša aj do rodiny či k spolužiakom. Zhoršuje sa prospech a výkyvy v prospechu. Zvlášť nápadné sú v diktátoch. Učitelia charakterizujú takéto výkyvy ako dôsledky psychických stavov, nie nedbalosť pri príprave. Prejavuje sa aj pohybová zmätenosť, pomočovanie a tiky.
Dnes sa vraví, že ľavorukosť predurčuje človeka na slávu.
Je to jeden z mýtov, ktorého cieľom je zviditeľniť a „nepatologizovať“ ľavákov. Profesijná orientácia, úspešnosť človeka v tej-ktorej oblasti je multifaktoriálne podmienená, teda záleží napríklad aj na osobnosti, nadaní, podmienkach, výchove a vplyvoch prostredia.
Sú ľavorukí ľudia šikovnejší ako pravorukí?
Spoločenské faktory buď priamo, alebo nepriamo ovplyvňujú lateralitu tak, že podporujú pravorukosť. Silne vyhranený pravák sa v pravorukom prostredí cíti ako doma. Menej vyhranený pravák tu má veľkú výhodu, lebo sa prostredím posilňuje jeho nie príliš silný fenotyp. Silne vyhranený ľavák v pravorukom prostredí môže mať problémy prispôsobiť sa. Nevyhranený ľavák podľahne tlaku prostredia a stane sa pravákom. Ak rozdiely vo výkonnosti oboch mozgových pologúľ nie sú výrazné, prechod prejde bez ťažkostí. Z výchovného hľadiska vyžadujú odlišné vedenie práve deti, žiaci, ktorí sú silne vyhranenými ľavákmi. V druhej skupine treba veľmi zodpovedne zhodnotiť stupeň ľavorukosti, aby sa jej nerešpektovaním nepoškodil zdravý vývin dieťaťa. Správne vychovávaný ľavák má rovnaké predpoklady na maximálne rozvíjanie svojich schopností ako pravák, čo sa týka využitia vrodenej dominancie. Oproti pravákovi sú tu však určité rozdiely. Neustálym stykom s požiadavkami pravorukého prostredia je nútený používať aj pravú ruku. Precvičuje si teda, prirodzene a nenásilne, pomocnú ruku a zdatnosť svojej podriadenej pologule.
Prečo sa hovorí, že ľaváci sú úspešnejší športovci? Má to nejaký súvis s hemisférami?
Ľavorukosť ako taká nie je automatickým predpokladom úspešnosti/neúspešnosti v tom-ktorom športe.
Jack Rozparovač (Zdroj: Pixabay)
Slávni ľaváci
Športovci: Pelé, Maradona, Martina Navrátilová, Mike Tyson, Lionel Messi, Rafael Nadal, Peter Hochschorner
Herci: Marilyn Monroe, Charlie Chaplin, Brad Pitt, Julia Roberts, Tom Cruise, Bruce Willis, Robert Redford, Kim Basinger, Robert de Niro, Angelina Jolie, Whoopi Goldberg, Nicole Kidman, Sylvester Stallone, Oprah Winfrey, Jiřina Bohdalová, Maroš Kramár
Hudobníci: Lady Gaga, Jimi Hendrix, Ringo Starr, Kurt Cobain, David Bowie, Céline Dion, Eminem, Sting, Ricky Martin, Annie Lennox, Paul McCartney, Phil Collins, George Michael
Vedci: Marie Curie-Sklodowská, Albert Einstein, Nikola Tesla, Isaac Newton, Stephen Hawking
Politici: Winston Churchill, Mahátma Gándhí, Barack Obama, Bill Clinton, Ronald Reagan, George Bush, Fidel Castro, Adolf Hitler
Podnikatelia: Henry Ford, Bill Gates, Mark Zuckerberg
Panovníci: Julius Caesar, Alexander Veľký, Napoleon Bonaparte, kráľovná Viktória, kráľovná Alžbeta II., princ Charles, princ William
Svätci: Jana z Arku
Filozofi: Aristoteles, Friedrich Nietzsche
Ľavák bol aj Rozparovač
Ľavák bol aj najslávnejší vrah v dejinách Jack Rozparovač, ktorý v Londýne na jeseň v roku 1888 zavraždil minimálne päť prostitútok. Jeho totožnosť je dodnes neznáma, ale vyšetrenie preukázalo, že vrah mal dominantnú ľavú ruku.
Vedeli ste?
Každý rok zomrie na svete až 2 500 ľavákov preto, že používajú nástroje alebo pomôcky vyrobené pre pravákov ako napríklad nevhodné športové náradie alebo šoférovanie.
Bibiana Ondrejková, Otto Weiter a Karin Majtánová (Zdroj: ancn)
3 otázky pre známych ľavákov
Moderátorka Bibiana Ondrejková (52), spevák Otto Weiter (69) a moderátorka Karin Majtánová (50)
Ako ste zvládali svoje ľaváctvo v škole, nesnažili sa vás naučiť písať pravou rukou?
Bibiana: Patrila som už k deťom, ktoré nepreúčali z ľavej ruky na pravú. Naopak, užívala som si výhody. Na začiatku všetky deti písali ceruzou a plniacim perom. Ako ľaváčka som si to, čo som napísala plniacim perom, rozmazala. A tak som mohla ako prvá z triedy písať čínskym perom.
Otto: Ja som z generácie, keď nás za ľaváctvo bili po prstoch. Aj ja som dostal rákoskou a nasilu ma učili byť pravák. Musel som sa prispôsobiť už od malička. Áno, nútili ma písať pravou rukou, a tak teraz viem písať obojručne.
Karin: Ja som mala šťastie, že ako ľaváčka som vôbec nemusela písať plniacim perom, keďže my, ľaváci, máme iný sklon písma. Dostala som hneď guličkové pero.
Sú niektoré činnosti, ktoré robíte výlučne pravou alebo len ľavou rukou?
Bibiana: Pravou rukou šijem a vyšívam. Aj pri hraní na gitare som ako praváčka. Inak robím všetko ľavou rukou.
Otto: Zaujímavé je, že napríklad tenis hrám len ľavou rukou. Alebo keď som robil karate, tak moja ľavá ruka bola tá, ktorou som rozdával údery. Takisto keď mám niečo hodiť alebo aj v škole keď sme hádzali, tak pravou rukou to neviem, len ľavou. A ešte musím spomenúť jedenie polievky. Jem len ľavou rukou, pravou by som si netrafil do úst, skúšal som to (smiech).
Karin: Na rozdiel od niektorých ľavákov, ktorí dokážu robiť niektoré veci pravou aj ľavou rukou, ja som úplná ľaváčka. Pravou rukou neurobím vôbec nič. Všetko robím ľavou rukou.
Obmedzuje vás nejako ľavorukosť?
Bibiana: Ľavorukosť ma nijako neobmedzuje.
Otto: Nie, už som si na to zvykol.
Karin: Áno, obmedzuje. Spôsobuje mi to problémy napríklad pri navigovaní v aute, keď poviem, že ideme doprava a ukazujem ľavou rukou na moju silnejšiu stranu. Našťastie, moji blízki si už na to zvykli. (úsmev).
8
