Vladimír Kobielsky: Sieň slávy ma veľmi bavila, ale moderátorom nebudem!

Herec Vladimír Kobielsky (49) na svoju televíznu moderátorskú príležitosť čakal niekoľko rokov. Dočkal sa pred päťdesiatkou a okrem moderovania si v novej relácii STVR aj zatancoval, ba dokonca zaspieval! V rozhovore pre Nový Čas Nedeľa herec prezradil, ako sa v pozícii moderovania i spevu cítil, aký je domáci kutil, čo ho v domácnosti baví, aký je otec a či niektoré z jeho troch detí pôjde v jeho šľapajach.

Vo štvrtok sme mohli prvýkrát vidieť na obrazovkách Jednotky reláciu Sieň slávy, kde ste moderátorom. Ako ste sa cítili v úlohe moderátora?

Vzrušujúco. Ide o moju prvú takúto skúsenosť. Bola to výzva a musím sa priznať, že som mal trému. My herci sa radi schovávame za postavy, ktoré hráme, ale toto znamenalo ísť s kožou na trh. Nič vás nezachráni. Jednoducho sa snažíte byť čo najprirodzenejší a byť hosťom príjemným spoločníkom. Som rád, že mi tvorcovia relácie zverili túto úlohu. Postupne som si to stále viac užíval a verím, že túto jeseň spríjemníme televíznym divákom štvrtkové večery. 

Chceli by ste ďalej svoju moderátorskú kariéru rozvíjať?

Moderátorskú kariéru rozvíjam od čias armádneho umeleckého súboru, kde ma posielali moderovať vojakom plesy (smiech). Tam som mal možnosť vyskúšať si to, naučiť sa vnímať ľudí v sále a ich reakcie a odvtedy som si túto úlohu zopakoval už viackrát. Som rád, že v januári budem u po tretí raz moderovať Ples Spišiakov. Ak by neboli spokojní, asi by ma tam nevolali. Stále častejšie sa mi ozývajú kvôli rôznym firemným eventom, takže už začínam šliapať na päty Sajfovi (smiech). Ale vážne... Práca na Sieni slávy ma veľmi bavila. Snažím sa tam však byť viac hostiteľom ako moderátorom. To je poloha, ktorá mi vyhovuje a o inej relácii zatiaľ neuvažujem.

Zároveň ale v Sieni slávy aj spievate, čo je tiež poloha, v ktorej vás často nie je vídať.

Bola to výzva. Niežeby som nikdy predtým nespieval. Občas nejaké rozprávky, ktoré sa vydávali na CD, ale vždy to bol pre mňa stres. Tu sa to zbehlo tak rýchlo, že som nemal čas na žiadne obavy. Ale Braňo Kostka, ktorý je v Sieni slávy hudobným dramaturgom, bol veľmi trpezlivý a pomohol mi, za čo som mu naozaj vďačný.

Budete vďaka Sieni slávy v oblasti spevu odvážnejší?

Na rodinných oslavách určite, ale verejne ani nie (smiech). Alebo možno trochu. Chodíme po Slovensku s talkshow ADELA a 4 chlapi a tam sa spevu tak trochu dotýkame. Takže, ak nás chce niekto počuť spievať naživo, nech sa páči, toto je tá príležitosť.

Hudbu pre vaše pesničky zložil Braňo Kostka, hovoril vám do toho, ako máte spievať?

Absolútne. Poslal mi piesne, ktoré zložil, a nafrázoval ich. To mi veľmi pomohlo. Potom sme sa stretli u neho v štúdiu, kde sme ich kúsok po kúsku dolaďovali. Keď máte štipku talentu a dobrú zvukovú techniku, tak sa to dá (smiech).

Sieň slávy uvedie do televíznej siene slávy 15 laureátov, epizódy sú už nakrútené. S ktorým laureátom sa vám nakrúcalo najpríjemnejšie?

To sa nedá povedať. Páčili sa mi však epizódy, ktoré boli osobné. Keď sme sa dotkli citlivých tém a zároveň hosť cítil, že sa môže zdôveriť so svojím príbehom. Každá z osobností prešla úžasnú cestu a bol som rád, keď sme sa pri niektorých zlomových momentoch ich života pristavili.

Máte tri deti, mená všetkých sa začínajú na písmeno K. Bol to zámer?

Najskôr nie (smiech). Ak by bol Kristián dievča, bol by Kristínka. Pri Kláre sme mali vytipované dve mená, Klára alebo Sára. Meno jej nakoniec vybrala pôrodná asistentka, ktorej sme sa zverili, že sa nevieme rozhodnúť. A potom prišiel Krištof. Ten už nesmel trhať partiu. Zámer to bol teda až na tretíkrát z troch (smiech).

Keď sme už pri deťoch a sláve, ako vaše deti vnímajú, že ste slávny?

Slávny? Slávny je Brad Pitt (smiech). Nás ľudia poznajú. Pred pár rokmi som bol s dcérou v nákupnom centre, kde ma niekoľko detí spoznalo a chceli sa so mnou odfotiť. Poslušne vtedy stála bokom a čakala na mňa. Keď som skončil, tak som sa jej ospravedlňoval a ona na to: ja ťa mám rada, aj keď sa voláš Kobielsky (smiech).

Leto ste mali pracovne asi dosť perné, ako to vaša rodina prijala?

Vždy, keď zvažujem nejakú pracovnú ponuku, doma sa o tom rozprávame. Je pre mňa totiž veľmi dôležité vylaďovať čas na prácu a rodinu. Áno, pracoval som, ako aj vy alebo ostatní rodičia, ale mali sme čas aj na príjemné spoločné zážitky. Dopriali sme si aj pánsku jazdu. S Kristiánom a Krištofom sme boli za Filipom Tůmom s deťmi na Malorke. Stretli sme sa tam veľká banda: Majo Miezga s rodinou, Janka Kovalčíková s manželom, Filipovi susedia s deťmi. Boli to úžasne intenzívne dni.

Slovenská kultúra je aktuálne rozdelená na dva tábory, v ktorom ste vy?

V tom správnom. Tak, aby som sa sám sebe vedel pozrieť do očí.

Aký ste manžel – muž v domácnosti?

Rád kosím trávnik a starám sa o záhradu. Takže môj rajón je exteriér a manželkin interiér. Umývačke riadu sa nevyhýbam a vynášam smeti. Viac už vymenúvať nechcem, aby ste nemali pocit, že som doma nenahraditeľný (smiech).

A aký ste otec, kto je vo vašej dvojici ten prísnejší?

To je otázka skôr na moje deti. Myslím si, že opraty drží prísnejšie moja manželka, ale ja jej rád sekundujem. V tomto smere sme naozaj zohraný rodičovský tím.

Pôjde niektoré z vašich detí vo vašich šľapajach?

Ťažko povedať, ale priznám sa, že som to nikdy neriešil. Chcel by som, aby sa moje deti mohli venovať takej práci, ktorú budú mať radi. Mne sa to v živote podarilo a tento pocit by som veľmi doprial aj im. Môj najstarší syn sa vybral iným smerom, študuje v zahraničí medzinárodný biznis, dcéra je na strednej a tam sa to zatiaľ pomaly vyvíja. Musím však prezradiť, že krásne spieva. Krištof sa zatiaľ hanbí a nechce pred kamerou nič povedať. Tak uvidíme. Ale hlavne, aby sa rozhodli sami. Nechcem, aby mali pocit, že by mali plniť sny niekoho iného. Majú mať svoje.

Na Instagrame máte mnoho sledovateľov. Ste fanúšikom sociálnych sietí alebo si bez nich ešte viete predstaviť život?

Alebo tretia možnosť. Dávajú mi priestor rozhodnúť sa, kam až chcem ostatných pustiť a zároveň povedať to, čo chcem, kedy chcem a ako chcem. Instagram je, aspoň zatiaľ, pozitívnejšia sociálna sieť ako Facebook. Pred rokmi, keď som začal tancovať v Let´s Dance, prišli za mnou z Markízy, že mi založia instagramový profil. Povedal som si však, že nie som taký hlúpy, aby som to nezvládol sám (smiech). Potom prišlo finále Let´s Dance, kde sme s Dominikou zvíťazili, zároveň sme začínali nakrúcať Oteckov a fanúšikov pribúdalo. Dnes to beriem ako súčasť môjho pracovného a súkromného prostredia.

Okrem hrania aj dabujete, máte toto remeslo rád?

Dabing, to sú moje herecké začiatky. Mám túto časť svojej práce veľmi rád, vďaka nemu som si mohol zahrať postavy, o ktorých sa mi ani nesnívalo. Daboval som skoro všetky filmy s Ryanom Reynoldsom, len posledného Deadpoola dali robiť inému hercovi. Čoskoro príde do kín krásna rozprávka, kde je hlavnou postavou ufrflaný káčer DUFFY, ktorého dabujem. Na to sa teším. To si naozaj užijem.

S manželkou ste na pomery dnešných čias v dlhodobom partnerstve. Vďaka čomu sa vám to spolu darí?

Pýtate sa na tajnú prísadu (smiech). Asi sú to vzájomný rešpekt a úcta. Máme spoločné koníčky, 3 deti a dnes si už ani neviem predstaviť, že by to bolo inak. Chce to tiež trpezlivosť a chladnú hlavu. To keď si vypýtate v lekárni a budete si to dávkovať 5-krát denne, ani recept nepotrebujete (smiech).

Chodievate spolu na víkendy, kedy si dopriavate spoločný čas. Kde sa vám najviac páčilo a kam ešte chcete ísť?

Veľmi sa nám páčilo Taliansko. Toskánsko je prenádherné a radi by sme sa tam vrátili. Ale čarovné bolo aj Azúrové pobrežie vo Francúzku. Dúfam, že keď budeme mat viac času, tak spolu budeme objavovať aj ďalšie pekné miesta.

Pochádzate z východu a východ a západ, to je možno večný boj. Považujete sa za Východniara alebo už Západniara?

Narodil som sa na východe a na svoje korene som hrdý. Možno to nespomínam v každom rozhovore, pretože toto vzájomné doťahovanie ma nebaví. Pre mňa je dôležité, kto je aký človek a nie odkiaľ je. Pnutia medzi sebou máme aj bez toho dosť.

Mali ste niekedy chuť opustiť Slovensko a ísť žiť niekam inam?

Nie. Nikdy. Som tu doma. Ale má to aj praktické dôvody. Jazyk, ktorým rozpravám, ma uživí jedine na Slovensku. Rád cestujem a spoznávam nové krajiny a kultúry, ale vždy sa sem rád vraciam. Máme krásnu krajinu, ešte stále štyri ročné obdobia, srdečných ľudí. A aj keď nad nami občas preletí nejaký mrak, verím, že príde slnko. Som večný optimista.

Zdroj foto: Pidany photo, STRV, avk