Motoristi sa po celom Slovensku každý deň spoliehajú pri svojich cestách na spravodajstvo, ktoré im môže ušetriť nielen mnoho času, ale pomôže aj s ich bezpečnosťou na cestách. Tušili ste, že známa Zelená vlna Slovenského rozhlasu oslavuje tento september svoje pätnáste narodeniny? O pôvodnom dopravnom spravodajstve spred päťdesiatich rokov, o súčasnej doprave i o tom, ako dôležité spravodajstvo vzniká, sme sa porozprávali s Ľubošom Kasalom z odboru motorizmu Slovenského rozhlasu.
Vstupujeme do slávnej obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu a mierime do redakcie, ktorá je tak trošku iná. Nie je to totiž len rozhlasová redakcia, ale aj dopravný dispečing. Diváci Slovenskej televízie majú možnosť každé ráno nahliadnuť do jej útrob pri živých dopravných vstupoch a hlasy jej moderátorov počuť aj na všetkých staniciach.
Prvá vlna
Víta nás dopravný inžinier, vedúci odboru motorizmu Ľuboš Kasala, aby nám hneď na začiatok pripomenul, že práve oslavujú nie jedny, ale hneď dvoje narodeniny spojené so Zelenou vlnou. Staršie generácie si ešte pamätajú prvé dopravné spravodajstvo, ktoré sa začalo vysielať v Československu 29. septembra 1974, vtedy ešte ako Zelená vlna Hviezdy, ktoré založil bývalý dopravný policajt Leon Kustoš.
„Zelená vlna v roku 1974 najprv vysielala len pre Prahu a okolie a až postupom rokov sa rozšírila pre celé Československo. Vzniklo to tak, že vtedajšia Verejná bezpečnosť oslovila Československý rozhlas, aby pomohol regulovať vysokú hustotu dopravy v Prahe a okolí, Pražania totiž odchádzali na víkendy na chalupy z mesta a pravidelne sa tam konali i celoštátne Spartakiády,“ vysvetľuje odborník na dopravu. „Keďže neboli mobily a navigácie, bolo potrebné čo najpresnejšie informovať o stave premávky. Už v tom čase existovalo prvé dopravné vysielanie v nemeckých a rakúskych rádiách, takže kolegovia mali vzory tam a začali vysielať pre Prahu a Stredočeský kraj. Postupom rokov sa dopravné spravodajstvo rozširovalo z víkendového vysielania na každodenné až do celého Československa.“
Nový začiatok
„Keď sa rozdelila federácia, rozdelil sa aj rozhlas. Zelená vlna v Českom rozhlase pokračovala s malou prestávkou, na Slovensku sa však tradícia narušila. Samozrejme, pre vodičov existoval dopravný servis. V roku 2009 prišiel manažment rozhlasu s nápadom, že si Slovenský rozhlas pripraví dopravné správy sám a úlohou poveril práve mňa,“ spomína na udalosti spred pätnástich rokov vyštudovaný dopravný inžinier.
Začiatky neboli pre Zelenú vlnu jednoduché. Bolo potrebné získať vhodných ľudí, urobiť konkurz a tiež vymyslieť celý systém, osloviť potenciálnych informačných partnerov – ministerstvo vnútra i dopravy, Národnú dialničnú spoločnosť i dopravnú políciu, aby s novou reláciou spolupracovali.
Stará značka
„Značku Zelená vlna mal zaregistrovanú Český rozhlaso a s kolegami z Česka sme komunikovali, neskôr nám ju prepustili a my sme si ju na Slovensku zaregistrovali. Odvtedy vysielame Zelenú vlnu,“ približuje neľahké začiatky Ľuboš Kasala. „Po spojení rozhlasu s televíziou nám pribudli výstupy na obrazovkách, potom v roku 2014 sme vyvinuli aj mobilnú aplikáciu a časom sa pridali aj sociálne siete, pričom najviac nás sledujú ľudia na sieti X (bývalý Twitter).“
Pre poslucháčov rozhlasu a vodičov je mimoriadne dôležité, aby sa k nim dostávali kvalitné a overené správy. To je aj prioritou Zelenej vlny, preto sa redakcia pustila do budovania kvalitného dopravného spravodajstva. Čo to však znamená? „Okrem základných informácií ponúkame aj nadstavbu a pridanú hodnotu. V dopravnom spravodajstve nehovoríme len o tom, čo sa kde deje, ale pridávame rôzne bezpečnostné upozornenia, avíza a aj dramaturgiu dopravných správ máme trochu inak vystavanú ako komerčné médiá,“ pripomína skúsený odborník, ktorý nezabúda ani na nevodičov. Pre tých Zelená vlna poskytuje tiež rôzne typy informácií, napríklad ak sa vyskytnú vážne problémy v prevádzke mestskej hromadnej dopravy alebo iné okolnosti.
Vždy overená
Nie každý dopravný servis je spoľahlivý. Na Zelenú vlnu sa však poslucháči môžu spoľahnúť. „Kým informáciu vypustíme von, overujeme, či je relevantná. Ak o tej istej udalosti dostaneme informáciu z rôznych zdrojov – napríklad keď nám niekto zavolá, buď to my aktívne overujeme, alebo dostaneme hneď viaceré telefonáty o danej udalosti, napr. od polície a aj od Národnej diaľničnej spoločnosti, vtedy ju môžeme publikovať,“ približuje nám postup práce.
K dôležitým informačným partnerom patrí nielen NDS, ale aj dopravná polícia, informácie si však vymieňajú navzájom, neraz totiž redaktori v Zelenej vlne vedia o nehode ako prví. Za to vďačia hlavne pohotovým vodičom. Mnohí ich poznajú ako Zelených anjelov, teda registrovaných dobrovoľných dopravných spravodajcov.
Okrem štúdia, ktoré sme navštívili v rozhlasovej pyramíde, môžu poslucháči sledovať aj vysielanie z detašovaného pracoviska v Národnej diaľničnej spoločnosti v bratislavskom Prievoze, kde je dispečingové pracovisko pre bratislavské diaľnice a tunel Sitina. Z tohto miesta sa vysiela v piatok popoludní a v pondelok ráno.
Hoci je Zelená vlna k dispozícii počas celého roka, spoľahnúť sa na ňu možno aj počas mimoriadnych udalostí. V priebehu rokov vysielala napríklad z festivalu Pohoda dopravné informácie pre návštevníkov, podobne aj počas leteckých dní SIAF na Sliači či počas majstrovstiev sveta v hokeji. „Vtedy spolupracujeme práve s kolegami zo Zelenej vlny Českého rozhlasu, hlavne počas slovensko-českých zápasov,“ približuje šéfredaktor užitočnú spoluprácu.
Výčiny počasia
Čo však dokáže redaktorov v dopravnom spravodajstve najviac potrápiť? „Keď je to potrebné, tak naše vysielanie posilňujeme,“ vysvetľuje šéf Zelenej vlny, ktorá funguje v režime 24 hodín, 7 dní v týždni. „Povedal by som, že najviac vedia potrápiť snehové kalamity, ale tie pomaly ani nemáme. Vo všeobecnosti – ak sú, tak snehové kalamity, tak isto aj veľká voda v posledných dňoch, posilňujeme dispečing. Niekedy v Bratislave máme problém s dopravu aj keď „iba“ prší. To však platí pre vodičov aj inde, keďže používajú auto ako plechový dáždnik.“
„Paradoxne mnohé nehody sa stávajú začiatkom leta a prázdnin, keď sa veľmi vyčasí, to máme odpozorované,“ pripúšťa skúsený odborník na dopravu. „Vidíme, ako doprava funguje, a neraz na dispečingu v NDS sledujeme naživo na kamere, ako sa stane dopravná nehoda i ako jej bolo možné zabrániť, lebo vodič urobil chybu, ktorá sa nemusela vôbec stať, keby rozmýšľal alebo dával väčší pozor pri šoférovaní,“ konštatuje Ľuboš Kasala a dodáva, že za väčšinu problémov v doprave, na ktoré sa ľudia sťažujú, si môžu vlastne sami, lebo jazdia nesprávne, nevedia sa zipsovo radiť alebo brzdia premávku, keď sa počas jazdy obzerajú napríklad pri dopravných nehodách.
Stále užitočné informácie
Čitatelia sa iste pýtajú, či je vôbec potrebné mať v dobe mobilných telefónov a aplikácií rozhlasové dopravné spravodajstvo. Tu je odpoveď úplne jasná. „Dali sme si robiť prieskum, ktorý ukázal, že áno. Približne 60 percent vodičov hľadá pred cestou dopravné informácie v rádiu i autorádiu. Je to stále dosť vysoké číslo. Prirodzene, aj rozhlas má svoje limity a nedostatky, ale stále je to tak zaužívané, že má zmysel to robiť. Polovica vodičov tiež potvrdila, že počas cesty autom kombinujú viaceré zdroje informácií, teda rozhlas, navigáciu i aplikácie.“
Zdá sa teda, že obľúbené dopravné spravodajstvo má nielen zmysel, ale aj dlhú budúcnosť. Aj po pätnástich rokoch má obrovskú poslucháčsku základňu, množstvo spoľahlivých Zelených anjelov i náhodných oznamovateľov, ktorí pomáhajú, aby sa dôležité informácie dostali do éteru a každý sa mohol vrátiť z ciest domov bezpečne.
Tri otázky pre Ľuboša Kasalu
Ako sa možno zapojiť do Zelenej vlny?
Stačí zavolať, svojou informáciou môže každý niekomu pomôcť. Naším dopravným informátorom nemusí byť len vodič, ale aj cestujúci v električke, autobuse alebo človek bývajúci v blízkosti miesta, kde je zvýšená doprava a má o nej prehľad, preto nám vie poskytnúť relevantné informácie z prvej ruky. My sa nespoliehame len na vodičov, ale na všetkých ľudí, ktorí niečo zbadajú.
Na čo ste hrdý?
Stále je zo strany motoristov – poslucháčov záujem o kvalitné dopravné spravodajstvo, ktoré ponúkame. To nás ženie dopredu, aby sme to robili kvalitne ako službu verejnosti.
Som hrdý aj na bývalých redaktorov, ktorí u nás dostali základy a potom sa uplatnili aj v iných oblastiach ako zrelí novinári, redaktori alebo aj na iných postoch. Je to výborný pocit.
Prejavom dobrej práce je i to, že nás z času na čas oslovujú aj konkurenčné médiá a prídu si k nám po odborné vyjadrenie. Sme spravodajstvo s kreditom, ktoré má váhu aj na odbornej úrovni, sme odbornou autoritou.
Ako vidíte dopravu v budúcnosti?
Nie každý so mnou musí súhlasiť, ale som do veľkej miery priaznivec elektromobility. Myslím si, že jedného dňa prídu aj k nám autonómne autá, treba k tomu však veľa vecí a peňazí, lebo len autonómne autá nestačia, treba mať aj infraštruktúru. Tieto dve veci nám uľahčia život, aj keď rozumiem limitom, ktoré existujú. Zatiaľ nám na Slovensku chýba hlavne jednotná dopravná politika a v Bratislave nám veľmi chýba metro.
Zelená vlna v Československom rozhlase
História dopravných informácií pre vodičov na rozhlasových vlnách siaha do prelomu 60. a 70. rokov, keď bolo potrebné organizovať cestnú premávku pri celoštátnych spartakiádach v Prahe.
Prvý raz sa zvučka Zelenej vlny (zatiaľ iba oblastné vysielanie pre Prahu) ozvala v éteri 29. septembra 1974. Po Prahe sa dopravné informácie Československého rozhlasu postupne rozšírili na celoštátny okruh a obsahovali situáciu v cestnej premávke v rámci celého Československa. Vznikla Zelená vlna Hviezdy. Dopravné spravodajstvo Československého rozhlasu pokrývalo celú ČSSR v rámci celoštátneho aj oblastného vysielania.
Prvé autorádio
Prvé československé autorádio so systémom ARI (predchodca RDS) vyrobila po niekoľkoročnom výskume Tesla Bratislava asi v roku 1989 pod typovým číslom T 2116. Prijímač bol prvým sériovo vyrábaným stereo autorádiom vo vtedajšom Československu. Vzhľadom na rozmery vtedy používaných súčiastok sa rádioprijímač vyrábal v dvoch variantoch: s dekodérom ARI alebo s kazetovým prehrávačom.
Zdroj foto: Tibor Géci, Slovenský rozhlas
3
