6Už viac než desaťročie predstavujú medvede na Slovensku mimoriadne horúcu tému. Diskutuje sa nielen o ich premnožení, ale hlavne o tom, ako by malo spolužitie s touto veľkou šelmou vyzerať. Ľudia žijúci ďaleko od teritórií tohto zvieraťa poznajú medveďa len z televíznych obrazoviek, naopak, obyvatelia dotknutých obcí sa právom každodenne boja o svoj život a majetok. Týmito a aj mnohými ďalšími témami sa zaoberá i nový slovenský dokumentárny seriál Lebo medveď, ktorý mal premiéru 11. apríla. Čo všetko by mal vlastne človek o medveďoch vedieť?
Všežravec medveď hnedý je najväčšia a v istom zmysle aj najinteligentnejšia slovenská šelma. Príroda a evolúcia ho vybavila najväčším mozgom spomedzi šeliem. Ako jediný z cicavcov, okrem primátov, používa nástroje a jeho jediným nepriateľom je človek.
Chlpatý problém
Streamovacia služba Voyo 11. apríla predstavila novú slovenskú dokumentárnu sériu Lebo medveď, ktorú režíroval oceňovaný dokumetarista Miro Remo. V šiestich epizódach postupne predstaví divákom problematiku medveďa na Slovensku z rôznych perspektív, ale aj postavy, ktorých životy sú s týmto zvieraťom úzko celoživotne späté. Svoj pohľad a skúsenosti ponúkne nielen Vladimíra Fabriciusová, riaditeľka Chránenej krajinnej oblasti Poľana, ktorá sa snaží nájsť rovnováhu medzi ochranou prírody a bezpečnosťou jej obyvateľov. Zároveň čelí politickým tlakom i legislatívnym obmedzeniam.
Iný pohľad na medvede ponúka Radovan Haluza, mladý youtuber, ktorý chodí do lesa s fotoaparátom na „lov“ medveďov a svoje riešenia ponúkajú aj regionálni politici či ochranári a ekológovia, ktorí proti radikálnym riešeniam prinášajú vedecké argumenty. Nájsť riešenie, ktoré by dokázalo uspokojiť všetky strany, nie je jednoduché.
Postrach
Medvede obývali Európu omnoho skôr než do týchto končín prišli naši dávni predkovia. Ak mohli, vždy sa mu vyhli a rovnako postupoval aj medveď. Tento prístup sa odráža podľa odborníkov aj v pomenovaní medveďa. Meno tohto zvieraťa bolo v mnohých jazykoch tabu. Nevyslovovalo sa, aby zviera neprivolalo.
Indoeurópske jazyky majú pre medvede nezvyčajne veľa pomenovaní, čím spomedzi iných zvierat vyčnievajú. Podľa niektorých teórií za vznikom rôznych mien bol hlavne strach. Niektorí ľudia mocné medvede uctievali. Zachovali však aj povery a predstavy, že človek sa môže na medveďa premeniť.
Predstava sa opiera o zrekonštruovaný protoindoeurópsky názov medveďa, ktorý by veľmi zjednodušene znel asi hrktos. Ide o základ, z ktorého vychádza latinské pomenovanie ursus, grécke árktos, keltské artos či dokonca avestanské arša. Vo všetkých týchto jazykoch je medveď označovaný ako ničiteľ.
Ten, ktorý vie
U Germánov vraj vznikol názov pre medveďa od slova hnedý, v protogermánčine bero, odkazujúc na farbu jeho kožuchu. V angličtine je názov pre medveďa bear, v nemčine bär, björn vo švédčine, čo by malo pochádzať od pomenovania hnedý, hnedák.
Baltickým národom utkvel v pamäti taktiež medvedí kožuch. Litovské pomenovanie lacis, lotyšské lokys či staropruské clokis i tlokis vraj pochádzajú zo spoločného základu, ktorý znamenal chlpáč, chlpatý či huňatý jedinec.
Slovania vyzdvihli pri novom pomenovaní medveďa jeho záujem o med. Jeho názov teda znamená ten, čo je med, prípadne podľa ľudových tradícií ten, ktorý vie, kde je med. V slovenčine sa nám to zachovalo ako medveď.
Skôr než ľudia
Predkovia medveďa žili na zemi skôr ako ľudia. Už pred 20 miliónmi rokov sa objavili prvé „pramedvede“ s dlhým chvostom, veľké ako psy. Neskôr, v dobe ľadovej, pred 250-tisíc rokmi prišli postupne z Ázie jaskynné medvede ako aj priami predkovia medveďa hnedého do Európy. Medvede žijúce v jaskyniach vyhynuli pred 10-tisíc rokmi, ale stopy po nich ostali dodnes – kosti, zuby či pazúry. Našli sa aj v jaskyniach na Slovensku, napr. v Demänovskej doline. Praveký človek ich lovil nielen pre mäso, ale dokázal využiť aj kožušinu a kosti – na zbrane či nástroje. Na stenách jaskýň kreslil zvieratá a môžeme vidieť, že mal k nim úctu. Tieto záznamy boli niečo ako obradný rituál za úspech lovu.
Mnohé primitívne kmene na Sibíri alebo v Severnej Amerike prejavovali medveďovi veľký rešpekt. Zabitie oštepom, šípmi či nožom si vyžadovalo značnú šikovnosť a odvahu. Tým, ako vedel stáť na zadných labách, stopami podobnými ľudským, ako aj niektorými vlastnosťami, im pripomínal človeka. Uctievali ho ako ochrancu. Podľa niektorých kmeňov bol prapredkom ľudského rodu. Často mu prisudzovali šamanské a liečiteľské schopnosti. Pazúry alebo zuby nosili v ochrannom amulete aj na znak statočnosti v boji. Nazývali ho svojim bratom, a keď ho museli zabiť, tancovali predtým obradný tanec, aby poprosili ducha medveďa o odpustenie. Kanadskí Indiáni ho zobrazovali ako jedno z posvätných zvierat na svojich totemoch.
Súčasť tradícií
Aj v obradoch a zvykoch Slovanov sa symbol medveďa objavoval často. Na fašiangy si tradične zhotovovali masky a obliekali sa do medvedej kože. Vyskytli sa legendy a povesti o deťoch vychovaných medvedicou, ale aj množstvo rozprávok. Určite poznáte pesničku a ľudový tanec „Medveďku, daj labku“. Pochádza z čias, keď krajinou putovali kočovní cigáni a komedianti, ktorí predvádzali „tancujúce medvede“.
Ľudoví umelci zobrazovali medveďa na úžitkových predmetoch, ako napr. na črpákoch, keďže na salaši sa s ním mohli často stretnúť. Medveď sa objavil na erboch Oravskej a Spišskej župy aj dnes ho vidieť na erboch niektorých dedín.
Kam s nimi?
V minulosti mali medvede na svoj život dostatok priestoru, avšak ľudia postupne vyrubovali lesy, menili ich na úrodnú pôdu a pasienky, osídľovali čoraz väčšie územie. Tým sa dostávali medvede a človek častejšie do konfliktov. Medvede napádali dobytok, s chuťou navštívili včelín či obilné pole, a tak ich okrem šľachty začali loviť aj poddaní.
Zabíjanie malo rôzne podoby, od lovu do jám, ohrád či želiez až po návnady. V 18. storočí sa za zabitie medveďa vyplácala odmena 7 zlatých. Ľudia konzumovali ich mäso, liečili sa žlčou a používali i kožušiny. Počet medveďov prudko klesal a pred II. svetovou vojnou ich na našom území žilo už len niekoľko desiatok.
V roku 1932 si ľudia uvedomili, že medvede sú vážne ohrozené. Zákonom bola vyhlásená celoročná ochrana. Postupne sa rozšírili aspoň do časti svojho pôvodného domova – lesov severného a stredného Slovenska, ktoré obývajú dodnes.
Bez riešenia
V súvislosti s uvedením dokumentárnej série Lebo medveď sú zaujímavé aj prieskumy medzi obyvateľmi Slovenska. Takmer dve tretiny z nich si myslia, že medveďov je na Slovensku priveľa.
Pokiaľ ide o riešenie tejto situácie, spoločnosť sa delí na dve hlavné skupiny: takmer polovica opýtaných (47,5 %) si myslí, že by sa mala hľadať rovnováha medzi ochranou týchto majestátnych šeliem a bezpečnosťou ľudí, zatiaľ čo 34,2 % Slovákov podporuje reguláciu medvedej populácie, napríklad odstrelom. Zároveň prieskum ukázal generačné rozdiely v názore na tému medveďov: mladší respondenti sú skôr za ich ochranu, zatiaľ čo staršie ročníky väčšinou podporujú ich reguláciu.
Strach z medveďov ovplyvňuje aj správanie ľudí vo voľnej prírode. Viac ako 40 % opýtaných uviedlo, že za posledný rok obmedzili pohyb v prírode pre obavy z medveďov, najväčší podiel bol medzi respondentmi zo stredného Slovenska (54,5 %) a opýtanými vo vekových kategóriách 36 – 50 (42,3 %) a 51 – 65 rokov (43,8 %). Naopak, mladší respondenti vo veku 18 až 35 rokov sa medveďov obávajú menej a až 58 % z nich svoje aktivity v prírode nemenilo.
Alarmujúci je fakt, že hoci sa o téme medveďov intenzívne diskutuje, takmer tretina respondentov (30,4 %) nevie, ako by reagovala pri bezprostrednom stretnutí s medveďom, pričom starší respondenti majú v tejto oblasti najmenej informácií.
Čo je mýtus a čo pravda?
Keď sa medveď postaví na zadné, chce zaútočiť.
Nie. Medveď sa snaží lepšie zistiť čuchom a zrakom, s kým sa to stretol.
Pred medveďom sa má utekať dole kopcom, lebo jemu sa tak beží ťažšie.
Nie. Nikdy pred medveďom neutekajte. Vie bežať hore či dolu kopcom rovnako dobre. Treba ostať pokojný, pomaly ustupovať a hovoriť k nemu nízkym tónom hlasu.
Medvedica s mláďatami môže zaútočiť na človeka.
Áno, ak sa dostanete príliš blízko. Snaží sa brániť mladé, ale jej útok je často len predstieraný, stačí jej odplašiť nepriateľa.
V lese je dobre rozprávať sa alebo si spievať, aby o nás medveď vedel.
Áno, netreba však robiť priveľký hluk.
Ak medveď zaútočí, treba si ľahnúť na zem a hrať mŕtveho.
Áno. Treba si ľahnúť na brucho, skrčiť nohy pod seba a chrániť si rukami krk a hlavu.
Zdroj foto: ANC
