Poradňa

Radí sociálna koučka Annamária Higgins: Manžel so mnou nekomunikuje pre moje hobby

Srdečne pozdravujem, odhodlala som sa napísať do vašej poradne, lebo to tak cítim a možno pred mužom potrebujem aj silnejší argument, ako je môj. Som nečakane v invalidnom dôchodku, pretože som vážne ochorela a následky sú také, že nie som spôsobilá vykonávať prácu na 100 percent. Teda som doma. Po dlhom bádaní, prečo som sa dopracovala až k invalidite, som zistila, že moje telo a hlavne moja duša potrebujú viac radosti vniesť do môjho a vlastne aj nášho spoločného života. A tak som začala objavovať nové činnosti, ktoré by mi priniesli svetlo do života. Doslova som ochutnávala všetko, čo baví moje drahé kamarátky. Od kurzov varenia, ručné práce, pestovanie, tancovanie a zrazu sa cez jednu z nich objavila čaro dog dancingu, tanca so psíkom. Náhodne ma na to zobrala moja kamarátka, zopárkrát som s ňou bola na tréningu s jej psíkom a prosto som sa doslova zamilovala. Do psíka, do tancovania s ním, do tréningov, do komunity. Môj muž sa k tejto činnosti postavil nie veľmi pozitívne. Deti stoja pri mne, dokonca mi na 50-ku kúpili vhodné šteniatko, ktoré všetci milujeme a ono sa úplne hodí k tejto činnosti, ale môj muž prestal so mnou komunikovať a toto trvá už tretí mesiac. Paradoxne však psíka má rád a tajne si ho „mucká“. Mňa však to jeho ticho trápi. Ako túto čudnú situáciu u nás doma vyriešiť?

Radí sociálna koučka Annamária Higgins: Dať či nedať starkú do centra seniorov?

Mám 21 rokov a od mojich piatich rokov ma vychovávala starká. Moja mama a otec nezvládli prepojiť moju výchovu s podnikaním. A tak som stále častejšie ostávala u starkej, až som tam jedného dňa ostala natrvalo. Moji rodičia mi zabezpečili naozaj výborné hmotné podmienky, veľa sme so starkou cestovali a mali veľa zážitkov, ktoré platili moji rodičia. Dnes má starká 80 rokov, zdravie ju začína zrádzať a nemôže už bývať sama. Vie ešte chodiť, ale inak ju už treba mať 24 hodín pod dozorom. Ja odchádzam študovať do zahraničia a moji rodičia sa rozhodli dať starkú do centra sociálnych služieb, s ktorým nie je veľmi stotožnená. Láme mi to srdce a rozhodujem sa, či by nebolo vhodné z lásky k nej ostať a dochovať ju. Vyčítam si, že žena, ktorá mi dala tak veľa lásky, zrazu ostane sama v cudzom prostredí. Moji rodičia jej zaplatia to najlepšie z najlepšieho, ale to jej našu prítomnosť nenahradí. Najsmutnejšia je z toho, že náš milovaný psík nemôže ísť do centra seniorov s ňou. Poraďte mi, prosím, čo mám urobiť.

Radí sociálna koučka Annamária Higgins: Mám akčného syna a svoj vek

Dobrý deň, rozhodla som sa vám napísať, keďže som zistila, že k tejto téme, ktorú prežívam ja, je málo informácií. Mám 53 rokov a mám 8-ročného zdravého a vytúženého syna, s ktorým nám je s mužom perfektne. Syn má úžasnú povahu, je veľmi akčný a zvláda aj veľa krúžkov. Mám dobrého, starostlivého partnera, dobrú prácu. Máme sa ako rodina naozaj super. Ale ja som vnútorne nešťastná a veľmi unavená, pristihujem sa pri myšlienkach, či som to dieťa v takom neskorom veku vôbec mala mať. Začínam vnímať, že kým sa vrátim k svojim záľubám a koníčkom, ktoré ma do jeho narodenia napĺňali, budem mať 65, teda sa k nim asi ani nevrátim a neskutočne ma tento fakt frustruje. Akosi mi ušiel zmysel života len v tom dieťati.

Vaše problémy rieši sociálna koučka Annamária Higgins: Mama anorektička?

Dobrý deň, dovolím si vás požiadať o malú radu. Moja mama vždy rada jedla a výborne varila. Minulý rok, tesne pred odchodom do dôchodku, zmenila prácu a pracovne výrazne postúpila. S novou funkciou je spojená aj reprezentácia firmy na konferenciách, chodí na medzinárodné rokovania a my ako rodina si začíname všímať veľké zmeny. Začala až priveľmi o seba dbať, konzumuje množstvo všelijakých výživových doplnkov, organickú stravu, dokonca začala navštevovať rôznych liečiteľov. Z nášho pohľadu takmer nič neje, a keď ju na to upozorníme, reaguje podráždene. Moja sestra má podozrenie, že sa u mamy začína prejavovať anorexia. Obávame sa, že sa tieto zmeny môžu vypomstiť na maminom zdraví. To však ona, pochopiteľne, nepripúšťa. Ako postupovať, aby sme sa o tom s mamou mohli porozprávať bez toho, aby sme sa nepochytili? Lebo táto téma jej je zjavne nepríjemná...

Vaše problémy rieši sociálna koučka Annamária Higgins

Dobrý deň, chcel by som sa vám zdôveriť s mojím problémom. Potreboval by som nezávislý názor, ako sa zariadiť. Mám 68 rokov, som športovec a veľmi aktívny muž, podnikám a priznám sa, som zvyknutý, že rodina ide v mojom rytme a potrebách. Doteraz som zažíval v rodine harmóniu, s manželkou som si sadol v každej oblasti života, aj keď je o 21 rokov mladšia. Najviac nás spájala intimita. A tu nastal kameň úrazu. Moja manželka ma začala intímne odmietať a po trištvrte roku mojich pokusov rázne povedala NIE. Naďalej fungujeme v iných oblastiach v harmónii, len nie je ochotná so mnou zdieľať intimitu a neuvádza ani konkrétny dôvod prečo. Sama povedala, že to nevie vysvetliť. Neviem, ako to riešiť, obávam sa, aby to neublížilo nášmu manželstvu.

Radí sociálna koučka Annamária Higgins

Dobrý deň, zišlo nám na um napísať do vašej rubriky, lebo sa so sestrou nevieme zorientovať v chaose, ktorý nastal v rodine po oznámení našej mamy, že sa po 38 rokoch s otcom rozvádza. Nerozumieme jej rozhodnutiu, že teraz, keď už má všetko na poriadku, chce zmenu. Otec má osemdesiat rokov, je o 20 rokov starší od mamy a potrebuje viac pomoci. Faktom je, že nemá už takmer o nič záujem, v posledných rokoch sa totálne opustil. Naopak, mama je stále aktívna. Chápeme, že mama chce zmeniť život, pretože počas celého manželstva sa podriaďovala otcovi. Povedala nám, že posledné roky života chce žiť svoju vlastnú kvalitu života a že teraz, keď už my so sestrou máme svoje rodiny, cíti, že to môže už realizovať. Sme z toho naozaj v šoku. Ako sa máme k situácii postaviť?

Manželka si vzala úver na estetické skrášlenie

Dobrý deň, neviem či je to téma vhodná do vašej poradne, ale skúsim to. Moja manželka bola vždy dobre vyzerajúca, „šumná“ žena, cvičila a vďaka nej sme sa celá rodina výborne stravovali. Minulý rok oslávila 57 rokov, prešla do novej práce s väčším platom. Neviem, či pod vplyvom kolegýň, ale odrazu začala chodiť na kozmetiku, dáva si pichať do tváre vitamíny a kupuje si čoraz drahšiu kozmetiku. A teraz som zistil, že si dokonca zobrala úver na plastickú operáciu. A je to pomerne veľká čiastka – dvadsaťtisíc eur! Ako sa mám zachovať?

Poradňa: Stará mama trávi čas s mobilom

Vážená redakcia, máme v rodine asi problém s mamou. Má 56 rokov, vždy bola aktívna a pomohla nám vychovať aj naše deti. Vnúčatá sú už samostatné, otec má okrem práce aj svoje koníčky. Vzťah majú po 30 rokoch pohodový. Na prvý pohľad nie je u nás problém, ale my deti sme si na našej mame začali všímať zmeny. Neustále je pri mobile a hrá. Z papierového sudoku prešla na online verziu a odvtedy má mobil neustále v rukách. Keď prídeme na návštevu, už nás ani nevníma, len lúšti, rieši. Ak ju na to upozorníme, či ju požiadame o odloženie mobilu, je až agresívna. Začíname sa obávať, pretože jej milovaná domácnosť začína doslova upadať, vzťahy sú jej akoby fuk. Ďakujem za odpoveď.

Svokrovci bezuzdne vykrmujú naše deti

Dobrý deň, odhodlal som sa vám napísať, lebo možno to u mojich svokrovcov zaberie, keď budú tieto riadky čítať vo vašich novinách. Mám s nimi veľký problém, bezuzdne vykrmujú naše deti, doslova ako prasiatka. Neustále im niečo tlačia do úst a už sa to výrazne prejavuje na ich tele a hlavne zdraví. Ráno raňajky, podotýkam, že nie veľmi zdravé – hlavne sladké, potom bohatá desiata, pred obedom im ešte ponúkajú nejaké snacky, obed býva trojchodový a o hodinu zase niečo otvárajú. Nasleduje olovrant a dve večere. Svokra je schopná ešte aj o deviatej večer piecť palacinky. Začínam mať problém k nim deti púšťať, samozrejme, už máme s manželkou pre toto narušenú pohodu medzi nami.

Poradňa: Svokrovci na nás tlačia, aby sme dali deti do škôlky

Vážená redakcia, píšem vám ako mama dvojičiek, ktoré majú 2 roky a tri mesiace. Rozhodla som sa napriek náročnejšej finančnej situácii v rodine ostať ešte na materskej a nedať deti do škôlky. A tu nastal v našej rodine veľký problém. Moji svokrovci sa k môjmu rozhodnutiu postavili veľmi negatívne a dosť sa tento postoj odráža aj na našom vzťahu s manželom. Svokrovci ma vyzývajú k pragmatickosti, argumentujú, že škôlka deťom pomôže. Naučia sa v škôlke pesničky a básničky, budú v kolektíve a zahrajú sa, naučia sa disciplíne. Mám už čo-to napočúvané z oblasti výchovy a nejako cítim, že naše deti nie sú ešte pripravené nastúpiť do materskej školy. Ako sa mám rozhodnúť?

Prinúti pes otca – dôchodcu k pohybu?

Pozdravujem, rada by som vyriešila jeden problém, máme totiž v rodine veľkú dilemu. Môj otec odišiel pred dvoma rokmi do dôchodku a v podstate zostal v byte sedieť na zadku. Nakupuje si cez internet, obedy mu nosia domov, s kamarátmi komunikuje cez mobil a aplikácie. V podstate takmer nevychádza z domu. To má za následok jeho výrazné fyzické spustnutie. Máme tri deti a nestíham sa ešte aj venovať otcovi natoľko, aby som s ním chodila každý deň na prechádzky. Preto s manželom zvažujeme zaobstarať otcovi psíka, ktorý by ho prinútil ísť každý deň na prechádzku. Otec nie je úplne proti, ale na druhej strane s tým ani nie je úplne stotožnený. Takže kúpiť, či nekúpiť?

Socialne siete